Ahoj všetkým. Pracujem na novom operačnom systéme,

- napísal pred 29 rokmi Linus Torvalds
Ahoj všetkým. Pracujem na novom operačnom systéme,
Elektrolab Pridal  Elektrolab
  265 zobrazení
3
 0
Zaujímavosti

Kým sa v na sklonku roku 1969 Československo prepadalo do plazivej normalizácie, v helsinskej pôrodnici sa prvýkrát ozval plač malého Linusa Benedikta Torvaldsa, ktorý o necelých 22 rokov neskôr a už ako študent Helsinskej univerzity napíše do e-mailového fóra jednu z najdôležitejších správ moderného informačného veku : "Pracujem na bezplatnom operačnom systéme. Nie je to nič profesionálneho, len koníček. "

Torvalds na konferencii LinuxCon Europe 2014

Torvalds na konferencii LinuxCon Europe 2014

Dnes je to presne 29 rokov, čo sa svet dozvedel o Linuxe. Vtedy ešte systém nemal meno, ale študent Helsinskej univerzity Linus Torvalds prezadil komunite Minix, že už má funkčný systém pre počítače s procesormi i386 +. Pod názvom Linux 0.01 vyšiel až o pár dní neskôr, 17. septembra 1991.

Torvalds vtedy napísal jadro systému a portoval naň bash a prekladač GCC. Pri vývoji sa inšpiroval práve v Minix, čo bol (a stále je) unix-like operačný systém, ktorý pôvodne vznikol pre študijné účely. Mal ukázať, ako OS všeobecne fungujú. Torvalds ho pri písaní používal, využil rovnaký súborový systém, ale zdrojové kódy vznikli kompletne od piky.

Legenda hovorí, že na začiatku toho všetkého bol starý dobrý Prince of Persia, ktorému poslucháč druhého ročníka natoľko prepadol, že keď legendárny hru neskôr konečne dohral, ​​potreboval nájsť nejakú novú náplň študentského života. Asi na tom bude niečo pravdy, skutočnosť je však omnoho prozaickejšia.

Linus sa potreboval vzdialene pripájať na unixové servery na Helsinskej univerzite, napísal si teda jednoduchý terminál. A keďže sa vtedy vydal na trh nový počítač s procesorom Intel 80386 a nechcel byť obmedzený existujúcimi operačnými systémami pre túto architektúru, začal písať terminál od úplnej nuly - doslova nad biosom a hardvérom. Keď bolo dielo hotové, mal Linus po ruke nielen terminál, ale aj existenčné minimum pre jeho chod - jadro operačného systému.

Aby ho mohol ovládať, prepísal pre neho ďalšie potrebné textové programy a knižnice z pomaly sa rodiaceho slobodného projektu GNU a na sklonku letných prázdnin sa so svojou polročné prácou podelil svetu v e-mailovej konferencii operačného systému Minix.

Takto na zrod Linuxu pred pár rokmi spomínala jeho nadácia The Linux Foundation

 

Minix možno niečo hovorí aj tým, ktorí nad históriou Linuxu nikdy nepremýšľali. Často sa o ňom píše, že z neho vlastne Linux priamo vychádza, slovíčko inšpirácia je ale presnejšia. Minix bol vtedy niečím podobným ako bol pred rokmi Pascal pre študentov informatiky na stredných školách. Bol to jednoduchý študijný textový OS - no opäť skôr jadro, na ktorom sa vtedajší študenti počítačových vied učili základné fungovanie systému unixového vzoru.

Celý operačný systém sa skladal z iba 12 000 riadkov. Linus Torvalds jeho zdrojový kód nepoužil, ale z praktických dôvodov sa inšpiroval pri návrhu súborového systému.

GNU / Linux

Hoci dnes slovíčkom Linux často označujeme celý operačný systém, je to iba jeho jadro, ktoré je samo o sebe prakticky k ničomu rovnako ako motor vo vašom aute vás sám o sebe nedovezie ráno do práce. Linux bolo treba obaliť desiatkami základných programov, ktoré sa postarajú o jeho zmysluplné využitie, aby sme ho mohli používať aj k niečomu inému ako len k pripájaniu na univerzitné servre.

Linux 0.01 vo svojom úplnom začiatku.

Našťastie tu bol Richard Stallman, duchovný otec projektu GNU, ktorý túžil po kompletnom operačnom systéme s balíkom slobodných aplikácií, ktorý by si mohol každý slobodne upraviť na úrovni zdrojového kódu, zostaviť, a potom už pokojne nasadiť kdekoľvek - či už doma, v škole alebo v práci.

Komunita GNU však tou dobou nemala žiadne vlastné slobodné jadro, a tak začala používať práve Torvaldsov Linux. Pre toto spojenie sa nakoniec vžilo označenie GNU / Linux, hoci sa malo jednať len o dočasné riešenie, než GNU splodí niečo vlastného (Hurd).

Ako to dopadlo, už vieme. Kým jadro Hurd je aj po desaťročiach stále vo vývoji, to linuxové sa začalo obaľovať ďalšími a ďalšími aplikáciami, až sa na scéne objavili prvé linuxové distribúcie - akési zloženiny, ktoré z týchto hromád čiastkových programov urobili funkčné a dostatočne univerzálny operačný systém porovnateľné s Windows , Unixom, BSD atď.

Rast a komercializácia

Postupne sa nafukovala aj samotné jadro, ktoré sa učilo novým kúskom. Ak mal Linux 0.01 v septembri 1991 iba 10 tisíc riadkov kódu v C, na sklonku 90. rokov to už boli skoro dva milióny riadkov a v roku 2011 neskutočných 14 miliónov!

Tou dobou už jeho kód pochopiteľne nepísal iba Linus Torvalds, ale hromada vývojárov z nových spoločností zarábajúcich veľké peniaze práve vďaka Linuxu, na ktorom vyrástli nové obrie korporácie ako Red Hat, ale vlastne aj Google alebo Facebook, ktoré si mohli slobodné technológie ohnúť pre svoje vlastné potreby.

Najrozšírenejší kus softvéru na svete

Hoci presné štatistiky prakticky neexistujú, Linux je dnes pravdepodobne najrozšírenejším kusom softvéru, ktorý kedy človek vytvoril. O to viac motivujúce je fakt, že na jeho počiatku nebol Microsoft, Apple, IBM, Google a ďalšie korporácie s miliardovými rozpočtami, ale iba jeden študent, ktorý si chcel uľahčiť prácu. Potreboval len jednu vec - komunitu nadšencov. Linux možno teda považovať bezpochyby aj za najúspešnejší crowdsourcingový projekt histórie.

Dnes beží Linux všade. Iste, štatistikám desktopových operačných systémov rozhodne nevládne, ale jeho každodennými užívateľmi sú napriek tomu všetci z nás.

Poháňa operačný systém Android, je mozgom hromady modemov, domácich Wi-Fi routerov a ďalšej sofistikovanéj elektroniky počnúc mnohými smart TV a končiac napríklad systémom riadenia doprav. Linux poháňa tie najvýkonnejšie superpočítače sveta a väčšinu internetových serverov. Dostal sa do vesmíru a nakoniec aj na americkej jadrovej ponorky.

A to všetko bez toho, aby sa z Linusa Torvaldsa stal najbohatší človek planéty, ktorý by zo svojej pozície ťahal za nitky celosvetového diania. Tak totiž open-source nefunguje.

Namiesto toho sa stará o ďalší vývoj svojho jadra pod strechou The Linux Foundation, ktorej členmi sú prakticky všetky technologické spoločnosti, ktoré majú čo do činenia so slobodným softvérom, a prevádzka nadácie tak štedro financujú.

Prvá správa o Linuxe

(Zdroj: Archiv na Google Groups)

From: torvalds@klaava.Helsinki.FI (Linus Benedict Torvalds)
Newsgroups: comp.os.minix
Subject: What would you like to see most in minix?
Summary: small poll for my new operating systém
Message-ID: <1991Aug25.205708.9541@klaava.Helsinki.FI>
Date: 25 Aug 91 20:57:08 GMT
Organization: University of Helsinki

Hello everybody out there using minix -

I'm doing a (free) operating system (just a hobby, won't be big and professional like gnu) for 386(486) AT clones. This has been brewing since april, and is starting to get ready.I'd like any feedback on things people like/dislike in minix, as my OS resembles it somewhat (same physical layout of the file-systém (due to practical reasons) among other things).

I've currently ported bash(1.08) and gcc(1.40), and things seem to work.This implies that I'll get something practical within a few months, andI'd like to know what features most people would want. Any suggestions are welcome, but I won't promise I'll implement them :-)

Linus (torvalds@kruuna.helsinki.fi)

PS. Yes - it's free of any minix code, and it has a multi-threaded fs. It is NOT protable (uses 386 task switching etc), and it probably never will support anything other than AT-harddisks, as that's all I have :-(.

 

Z dnešného pohľadu je zábavné, ako neambiciózny vtedy Linux bol. Išlo o hobby projekt jedného nadšenca, ktorý bol pevne zviazaný s jednou platformou a dokonca vyžadoval aj fínsku klávesnicu. Torvaldsovi sa vtedy ani nezdalo, že na Linuxe raz bude závislý celý svet alebo že časom prenikne aj do Windows.



Páčil sa Vám článok? Pridajte k nemu hodnotenie, alebo podporte jeho autora.
 

     

Komentáre k článku

Zatiaľ nebol pridaný žiadny komentár k článku. Pridáte prvý? Berte prosím na vedomie, že za obsah komentárov je zodpovedný užívateľ, nie prevádzkovateľ týchto stránok.
Pre komentovanie sa musíte prihlásiť.

Vyhľadajte niečo na našom blogu

Webwiki ButtonSeo servis