Ako čítať datasheet - katalógový list komponentu

Datasheet, alebo katalógový list komponentu je návod výrobcu na správne použitie elektronického komponentu. Predpokladajme, že presne (a najmä bez chýb) vysvetľuje, na čo sa daný komponent používa, čo daný komponent robí a ako ho správne použiť v obvodovom zapojení. Bohužiaľ, tieto dokumenty zvyčajne píšu inžinieri pre iných inžinierov, a preto môžu byť často komplikované na správne pochopenia a na čítanie, najmä pre nováčikov v elektronike. Napriek tomu sú datasheety stále najlepším miestom, kde nájdete na jednom mieste všetky potrebné podrobnosti pre úspešný návrh obvodu alebo jeho sprevádzkovanie.
Obsah technického listu sa môže veľmi líšiť v závislosti od typu komponentu, ale zvyčajne obsahuje väčšinu nasledujúcich nižšie uvedených častí.
Prvá strana je zvyčajne základným zhrnutím funkcie a vlastností daného komponentu. Tu môžete rýchlo nájsť opis funkcionality komponentu, základné špecifikácie (údaje, ktoré opisujú, čo komponent potrebuje a dokáže) a niekedy aj funkčnú doporučenú výrobcom odporúčanú blokovú schému, ktorá zobrazuje vnútorné funkcie komponentu. Táto stránka vám často poskytne dobrý prvý dojem, či potenciálny komponent bude pre váš projekt vhodný, alebo nie:
Popis jednotlivých pinov, alebo "Pinout" obsahuje zoznam pinov (vývodov) komponentu, ich funkcie a ich fyzické umiestnenie na komponente pre rôzne typy púzdier, v ktorých môže byť komponent dostupný. Všimnite si špeciálnu značku na komponente pre určenie, kde sa nachádza pin 1 (to je najdôležitejší pin pri zapájaní komponentu do obvodu!), a spôsob číslovania pinov (nižšie uvedené komponenty sú číslované proti smeru hodinových ručičiek). Nájdete tu niekoľko skratiek: VCC je napájacie napätie (bežne 5 V alebo 3,3 V), CLK sú hodiny, CLR je clear, OE je povolenie výstupu, NC znamená "Not conected", čiže tento pin nie je pripojený atď. Tieto, ale aj ďalšie skratky by mali byť uvedené na ďalších stranách v dátovom liste, ale ak nie, ta skúste Google poprípade aj Wikipédiu. Ak má pin vedľa seba hviezdičku alebo čiaru nad názvom, znamená to, že pin je aktívny, čo znamená, že na jeho aktiváciu bude daný pin potrebovať napätie blízke 0 V, a pri vysokej úrovni H VCC vyššie ako 0V:
Nasledujú podrobné tabuľky elektrických špecifikácií. V nich sa často uvádzajú absolútne minimálne a maximálne hodnoty, ktoré sú pre daný komponent ešte bezpečné pred ich definitívnym nenávratným poškodením. Nikdy tieto hodnoty neprekračujte, inak budete vymieňať pravdepodobne drahý komponent!
Ďalej nájdete aj odporúčané prevádzkové podmienky. Tie môžu zahŕňať rozsahy napätia a prúdu pre rôzne funkcie, informácie o časovaní, teplotné rozsahy, vlhkosť vzduchu, adresy zbernice a ďalšie užitočné informácie o výkone komponentu, alebo o jeho spotrebe. Nižšie uvedený výňatok obsahuje dobrý príklad, pri ktorom vám môže pomôcť poznámka uvedená malým písmom : "Note 3" v tomto súbore špecifikácií konkrétne uvádza, že "Všetky nepoužívané vstupy zariadenia musia byť pripojené na VCC alebo GND, aby sa zabezpečila správna prevádzka zariadenia." To je pripomienka toho, aby ste pri návrhu schémy a následne dosky plošných spojov pripojili všetky nepoužívané vstupy alebo výstupy pripojili bodu VCC, alebo GND, aby sa zabránilo ich "plávajúcemu" prepojeniu medzi úrovňami H a L, ktoré môže spôsobiť, že váš obvod bude fungovať nesprávne alebo ho bude ťažké odladiť:
Niektoré komponenty majú jeden alebo viac grafov zobrazujúcich výkon komponentu v závislosti od rôznych kritérií (napájacie napätie, teplota, tlak, vlhkosť atď.) Dávajte preto pozor na "bezpečné zóny", kde je zaručená ich spoľahlivá prevádzka:
Pravdivostné tabuľky ukazujú, ako zmena úrovne vstupu komponentu ovplyvní jeho výstup. Každý riadok obsahuje všetky vstupy komponentu nastavené do konkrétnych stavov a výsledný výstup komponentu. "H" znamená, že daný vstup je logicky vysoký (zvyčajne VCC), "L" znamená logicky nízky (zvyčajne GND), "X" znamená, že čipu je jedno, aký je vstup (môže byť H alebo L), a šípka znamená, že by ste mali zmeniť stav daného pinu z L na H alebo z H na L v závislosti od smeru šípky. Toto sa nazýva "taktovanie" vstupu a mnohé čipy sa na to spoliehajú, aby správne fungovali:
Časové diagramy ukazujú, ako by sa mali údaje odosielať a prijímať z komponentu a akou rýchlosťou by sa mali odosielať/prijímať. Zvyčajne sú rozvrhnuté s rôznymi vstupmi a výstupmi ako vodorovné čiary, ktoré znázorňujú logické prechody, ktoré sa v priebehu času na týchto čiarach uskutočňujú. Ak krivka klesá nadol, ide o vstup alebo výstup L. Ak krivka stúpa hore, je to vstup H výstup. Špecifikácie časovania sú rozložené ako šípky medzi prechodmi (názvy sa odkazujú na čísla časovania v elektrických špecifikáciách) a zvislé čiary alebo šípky spájajú súvisiace prechody:
Komplexnejšie, teda zložitejšie komponenty budú mať zvyčajne rozsiahlejšie informácie o ich aplikácii. Tieto informácie sa líšia v závislosti od komponentu, ale môžu zahŕňať podrobný opis funkcií pinov, spôsob komunikácie s komponentom, spôsob programovania komponentu, zoznamy príkazov, tabuľky s výpisom pamäte atď. Často ide o veľmi užitočné informácie ktoré využijete pri celkovom vývoji, preto si ich pozorne prečítajte:
Niektoré katalógové listy obsahujú vzorové, či doporučené schémy rôznych pomocných obvodov, ktoré možno okolo súčiastky vytvoriť. Často sú to veľmi užitočné stavebné prvky pre budúce zaujímavé projekty, preto si ich určite prezrite. Z vlastnej skúsenosti viem, že doporučené zapojenia od výrobcu fungujú spoľahlivejšie, než zapojenia od neznámeho vývojára, ktorý si dané zapojenie svojským spôsobom prispôsobil:
Niektoré komponenty sú citlivé na spôsob, akým sú zabudované do obvodu, a v technickom liste nájdete informácie o ich správnom, respektíve doporučenom spôsobe osadenia. Tie môžu siahať od techník znižovania šumu, cez riešenie tepelných problémov až po úvahy o mechanickej montáži, ako je to v prípade akcelerometra nižšie. Toto všetko bývajú veľmi dobré a cenné rady, ktoré ak sa dodržiavajú už od začiatku, vedú k čo najbezproblémovejším obvodom. Rovnako, ak tieto rady nedodržíte, váš obvod môže mať neskôr rôzne problémy, ktoré sa ťažko diagnostikujú a ešte ťažšie opravujú:
Na konci mnohých technických listov sa nachádzajú informácie o púzdre komponentu, kde sa uvádzajú najmä presné rozmery púzdra, v ktorých je súčiastka dostupná. To je veľmi užitočné pri návrhu dosky plošných spojov:
Nakoniec musím pripomenúť, že aj keď to nie je časté, tak sa z času na čas stane, že katalógový list - datasheet môže obsahovať chyby rovnako ako čokoľvek iné a narazenie na jednu z týchto chýb môže byť prinajmenšom frustrujúce. Aby ste túto možnosť znížili, uistite sa, že máte vždy najnovšiu verziu katalógového listu ešte pred tým, ako začnete pracovať na návrhu samotného obvodu - ušetríte si tak mnoho starostí.
Pri práci s novým komponentom alebo pri rozhodovaní sa, ktorý komponent použiť pre svoj projekt, je veľmi dobré prečítať si technický list daného komponentu od začiatku do konca a venovať veľkú pozornosť aj aplikačným poznámkam, ktoré sú uvedené poväčšine malým písmom. Často prídete na poznatok alebo skratku, ktorá vám neskôr ušetrí hodiny trápenia. A ešte posledná poznámka pre začiatočníkov v elektronike. Datasheet, či katalógový list je "váš dobrý kolega" - pokiaľ sa v ňom viete zorientovať. Rovnako majte na pamäti, že je písaný v anglickom jazyku, ktorý by ste ho mali ovládať - ak nie, spýtajte sa skúsenejšieho kolegu, ale nikdy nepoužívajte rôzne prekladače na preklad ich obsahu, nakoľko sa môže veľmi jednoducho stať, že sa údaj, alebo veta mylne preložia a vy tak spoľahlivo zničíte drahý komponent nesprávnym zapojením.
Máte aj vy zaujímavú konštrukciu, alebo článok a chceli by ste sa o to podeliť s viac ako 200.000 čitateľmi? Tak neváhajte a dajte nám vedieť, radi ju uverejníme a to vrátane obrazových a video príloh. Rovnako uvítame aj autorov teoretických článkov, či autorov zaujímavých videí z oblasti elektroniky / elektrotechniky.
Kontaktujte nás!