František Křižík: Český Edison sa prirovnávaniu k vynálezcovi žiarovky bránil

František Křižík: Český Edison sa prirovnávaniu k vynálezcovi žiarovky bránil
Elektrolab Pridal  Elektrolab
  473 zobrazení
5
 0
História elektroniky

František Křižík prezývaný aj ako "český Edison", celosvetovo preslávený svojimi vynálezmi, sa nezmazateľne vryl do dejín elektrotechniky. Jeho životopis je plný veľkolepých úspechov, ale zahŕňa aj ťažké obdobia a životné prehry. Čo sa ale pri vyslovení mena Křižík vybaví snáď každému? Elektrina, oblúková lampa, Křižíkova fontána, elektromer a niekomu možno aj elektrárne, električky a železnice ....

Křižíkova fontána v Prahe, Foto: Patrik Paprika

Spájanie Křižíka s Edisonom nie je úplne náhodné, hoci sa sám Křižík tomuto prirovnávaniu už vo svojej dobe veľmi bránil. Obaja sa narodili v roku 1847, vyšli z chudobných pomerov, venovali sa rovnakému odboru, dokonca obaja začínali na železnici a navyše zhodne verili v budúcnosť jednosmerného prúdu, ktorý však dejiny nakoniec odsunuli do pozadia, zatiaľ čo sa plne presadil prúd striedavý.

František Křižík: Život českého Edisona sa spája so železnicou

František Křižík sa narodil obuvníkovi a slúžke 8 júla 1847 v obci Plánice u Tábora. Rodičia Františka Křižíka dlho márne túžili po dieťati. František, ako vymodlené dieťa, sa narodil, keď už to zrejme nikto nečakal, jeho matke bolo vtedy už 45 rokov. Pochádzal z veľmi chudobnej rodiny a nedostatok financií mu preto bránil ku kvalitnému vzdelaniu. Význam vzdelania pre neskorší život nadaného chlapca si jeho matka čoskoro uvedomila, všemožne ho podporovala, hoci sama žila vo veľkej chudobe. Jeho talentu a lásky k technike si však všimol profesor Václav Zenger, ktorý sa mu stal mecenášom a vďaka ktorému mohol navštevovať prednášky na pražskej technike. Doba štúdií v Prahe bola pre Křižíka obzvlášť zo začiatku veľmi náročná, musel sa o seba postarať predovšetkým sám, mal často hlad a nemohol sa poriadne vyspať. Raz za mesiac mu jeho vtedy už asi šesťdesiatročná matka nosila zásoby jedla pešo až z Klatov. Jeho rodný dom v mestečku Plánice neďaleko Klatov stále stojí a v súčasnosti slúži ako Křižíkovo múzeum.

František Křižík v roku 1903 počas stavby elektrickej dráhy z Táboru do Bechyně. Foto: Ignác Šechtl

Rodina žila skromne, u Křižíkov však vraj doma panovala láska a dobré vzťahy. Ako dvanásťročný František odchádza študovať na nemecké gymnázium v Prahe. Kvôli problémom s nemčinou však zakrátko prestupuje na gymnázium české. Maturitu tu však nezložil, pretože si nemohol dovoliť zaplatiť vtedy požadovaný poplatok za vykonanie skúšky.

V roku 1872 sa oženil a s manželkou Pavlínou žil až do jej smrti. Ich manželstvo je však zasiahnuté niekoľkých tragédiami. Zomrelo im päť z ôsmich detí.

Na pražskú techniku ​​bol preto vďaka svojmu talentu a nadšenie prijatý ako mimoriadny poslucháč. Už počas práce popri štúdiu prišiel so svojim prvým uznávaným vynálezom, podarilo sa mu významne zdokonaliť železničnú signalizáciu. So železnicou je Křižíkov život spojený ešte aj nejakú dobu po jeho štúdiách. Skonštruoval blokové signalizačné zariadenie, ktoré pomohlo predchádzať zrážkam vlakov, zdokonalil aj elektrické návestidlo a výhybky.

Oblúková lampa: Křižíkov najväčší vynález

Vďaka svojim vynálezom bol na tom už finančne lepšie. Keď v roku 1878 na svetovej výstave v Paríži obdivoval oblúkovú lampu vynálezca Jabločkova, myšlienku elektrického osvetlenia už nemohol dostať z hlavy. Křižík oblúkovú lampu výrazne zdokonalil a nechal si ju patentovať v roku 1880 a o rok neskôr s ňou v Paríži slávil obrovský úspech.

Křižíkova fontána sa stala jednou z turistami vyhľadávaných atrakcií v Prahe. Foto: Pentachlorphenol

Křižíkova oblúková lampa

Uchvátila ho predovšetkým osvetlením - elektrickým oblúkom medzi uhlíky tzv. Jabločkovovej sviečky. Po návrate domov získal zákazku od plzeňského podnikateľa Ľudovíta Pietta, ktorý si prial vo svojej papierni nahradiť plynové osvetlenie elektrickým. Spolupráca s plzeňským podnikateľom bola tak dobrá, že následný patent prihlásil pod menom Piette-Křižík. Křižík pri zdokonalení oblúkovéj lampy vychádzal z konštrukcie oblúkovéj lampy firmy Siemens, ktorú doplnil automaticky posúvateľnými uhlíkmi. Princíp tzv. Diferenciálnej regulácie spočíva v zmenách prúdu v jednotlivých cievkach v dôsledku zmeny vzdialenosti uhlíkov (a tým aj zmeny odporu medzi nimi). Ak bola vzdialenosť uhlíkov príliš veľká, zmenil sa prúd v oboch cievkach tak, že druhá cievka vytvárala silnejšie magnetické pole a vťahoval jadro, čím sa vzdialenosť uhlíkov zmenšila. V prípade dotyku uhlíkov naopak vzrástol prúd prechádzajúci prvou cievkou a tá vtiahla jadro natoľko, až sa vytvorila potrebná medzera medzi uhlíkmy. Křižík na oblúkovke zdokonalil tvar železného jadra na dvojkužel, takže lampa svietila rovnomerným svetlom plných 12 hodín (tj. 12-krát dlhšie ako ostatné lampy), dala sa tak prakticky použiť na osvetľovanie. Patentný spis nesie dátum 7. apríla 1880.

Za tento vynález získal zlatú medailu na svetovej elektrotechnickej výstave v Paríži roku 1881, kde mal naozaj bohatú konkurenciu v podobe Bellovho telefónu, Edisonovej žiarovky, Siemensovho dynama pod. Medailu mu odovzdal sám "kráľ svetla" - Pavel Jabločkov. Od tej doby sa Křižíkovej oblúkovke začalo hovoriť plzenská. Z Berlína však za ňu prišla od Wernera Siemensa žaloba, ktorú nakoniec František Křižík vyhral.

Hneď po úspechu v Paríži založil spoločne s Ľudovítom Piettom a norimberským priemyselníkom Schuckertom firmu vyrábajúcu oblúkové lampy. Křižík zabezpečoval výrobu pre Čechy, Schuckert pre Nemecko a Rusko. Patent pre Anglicko a Ameriku Křižík predal za 310 000 zlatých. Schuckertova dielňa vyrobila vyše 50 000 kusov a plzenská Křižíkova cez 3 000 kusov oblúkoviek. V decembri 1884 presťahoval Křižík svoju rozrastajúcu sa plzenskou dielňu do Prahy do budovy Staré Daňkovky na Žižkove triede v Karlíne. Za mesiac začal výrobu. Stal sa veľkým propagátorom využitia elektriny a elektrického osvetlenia. Vo svojej dobe, keď mnoho ľudí vnímalo elektrinu ako nebezpečné "pokusníctvo", uvažoval Křižík s plošnou elektrifikáciu našich krajín. Rovnako chcel zaviesť elektrinu do dopravy, poľnohospodárstva či baníctva. Presadzoval plné využívanie vodnej energie na výrobu elektriny, čo bola v jeho dobe mimoriadne pokroková a prevratná myšlienka.

Spočiatku ponúkal len oblúkovky, ale časom sa firma rozrástla natoľko, že mu nemohol nikto konkurovať. Firma postupne elektrifikovala české a moravské dediny a mestá. Značku Křižík niesli lustre, vojenské svetlomety, meracie prístroje, inštalačný materiál, elektromotory, generátory jednosmerného aj striedavého prúdu, transformátory, elektrické lokomotívy, zariadenia pre vodné i tepelné elektrárne a pod. To však neznamená, že všetky Křižíkove podnikateľské zámery boli vždy úspešné.

Svetelná fontána ako senzácia a ďalšie skvelé vynálezy

Potom, čo svojimi lampami rozžiaril ulice v Jindřichovom Hradci a Písku, postavil v Žižkove prvú mestskú elektráreň u nás a začal vyrábať lustre, dynama a rôzny elektroinštalačný materiál. Tiež sa pustil do projektu elektrickej dráhy v Prahe. Získať túto zákazku sa mu však sprvu nedarilo. Obrat priniesla až Jubilejný výstava v Prahe v roku 1891. Pri plánovaní Všeobecnej zemskej výstavy v roku 1891 sa František Křižík stal predsedom výstavného výboru. Pre túto výstavu skonštruoval preslávenú svetelnú fontánu. Pod jej dnom z hrubého skla bolo 22 ručne regulovaných oblúkoviek s parabolickými reflektormi z hliníkového plechu. Sfarbenie svetla sa dosiahlo rôznofarebnými sklami upevnenými v štyroch poliach železného rámu, ktorý sa otáčal nad lampami. Obsluha fontány tieto rámy v primeraných intervaloch vymieňala a tým vznikala vo vodných tryskách veľmi pestrá hra farebných odtieňov. Křižík zaistil kompletné osvetlenie výstavy a jeho 800 metrov dlhá električková trať na Letnej vzbudila obrovské nadšenie. Ručičku šťasteny potom na Křižíkovu stranu definitívne obrátila senzácia v podobe svetelnej fontány na výstavisku. Zákazky sa Křižík len hrnuli, čo viedlo aj k spusteniu električkovej trate z pražského Florence do Vysočan v roku 1896. V roku 1896 zostrojil aj svoj prvý elektromobil, ktorý vyzeral podobne ako koč.

Električka elektrifikovanej trate Vysočany Libeň.

Súboj o výstavbu pražskej elektrárne v Holešoviciach však Křižík prehral, ​​zákazku získal jeho veľký konkurent Emil Kolben, ktorý si predtým uvedomil výhody striedavého prúdu. Křižík síce ešte stihol vybudovať elektrickú železnicu z Tábora do Bechyně (prvá svojho druhu v Rakúsku-Uhorsku), ale pod ťarchou finančných problémov prišiel o svoj podnik a stiahol sa z verejného života.

František Křižík často realizoval svoje projekty so stratou. V roku 1917 mal podnik takejto straty, že bol zabavený bankou, František Křižík odišiel na penziu a fi rma bola premenená na akciovú spoločnosť. Jan Neruda o ňom raz povedal: "Mal dve vady. Nebol obchodníkom a bol príliš skromný. Jedným slovom bol Čech. " Zomrel v obci Stádlec u Tábora roku 1941 vo veku 93 rokov, pochovaný je na pražskom Slavíne. Jeho pohreb v Prahe sa stal manifestáciou voči vtedajšej nemeckej okupácii. Plánice na jeho počesť otvorili múzeum mapujúce jeho život a celoživotné dielo. Potom na Františka Křížka verejnosť zabudla, aj keď mu právom patrí titul prvého českého elektrotechnika.

Po Františkovi Křižíkovi sa volá planétka (či asteroid), ktorú 7. 9. 1983 objavil český astronóm Antonín Mrkos na hvezdárni na Kleti. Meno navrhli Zdeněk Moravec a Miloš Tichý, planétka nesie označenie 1983 RX. Na stránkach NASA je možné sledovať tiež dráhu planétky.

Křižíkovo múzeum ponúka jedinečnú expozíciu venovanú životu a dielu významného českého vynálezcu a zakladateľa elektrotechniky v Čechách. Expozícia sa nachádza v rodnom domčeku vynálezcu v Planici na Šumave. V miestnosti, kde sa František Křižík narodil, sa zachovalo pôvodné zariadenie rodiny, ako napr. aj náradie, ktoré Křižíkov otec v minulom storočí používal. Ďalej je v domčeku vystavená fotodokumentácia Křižíkových vynálezov, okrem iného aj dokumentácie l. Elektromobilu, l. Elektrickéj lokomotívy, svetelnéj fontány a ďalších. Z exponátov uvidíte napr. Dynamo, ktoré Křižík vyrobil a ktoré bolo inštalované v obci Čachrov, kde slúžilo na osvetlenie 80 domčekov.

Pomník s bustou Františka Křižíka v Křižíkových sadoch v Plzni. Foto: Ben Skála



Páčil sa Vám článok? Pridajte k nemu hodnotenie, alebo podporte jeho autora.
 

       

Komentáre k článku

Zatiaľ nebol pridaný žiadny komentár k článku. Pridáte prvý? Berte prosím na vedomie, že za obsah komentára je zodpovedný užívateľ, nie prevádzkovateľ týchto stránok.
Pre komentovanie sa musíte prihlásiť.

Vaša reklama na tomto mieste

Vyhľadajte niečo na našom blogu

PCBWay Promo

ourpcb Promo

PCBWay Promo

ourpcb Promo

PCBWay Promo

ourpcb Promo


Webwiki Button