Michael Faraday objaviteľ elektromagnetickej indukcie

Michael Faraday objaviteľ elektromagnetickej indukcie
Elektrolab Pridal  Elektrolab
  757 zobrazení
6
 0
História elektroniky

Michael Faraday (22. septembra 1791, Newington, Anglicko - 25. augusta 1867). Za svojho plodného vedeckého života sa zaoberal najmä chémiou a fyzikou. Narodil sa na anglickom vidieku v dedine Newington, vo veľmi chudobnej a nábožensky založenej rodine. Jeho otec bol kováč, ktorý sa v roku 1791 presťahoval zo severu Anglicka za prácou. Jeho matka bola žena veľmi pokojná a múdra, ktorá podporovala svojho syna citovo a to aj napriek jeho pomerne ťažkému detstvu. Faraday bol tretím v poradí zo štyroch detí. Všetci mali čo robiť, aby sa dosýta najedli, pretože ich otec bol často chorý a neschopný sústavnej práce. Rodina preto žila celé roky v biede a chudobe. Malý Michael sa málokedy dosýta najedol a keď mal dvanásť rokov, musel aj on sám začať zarábať. Pretože bol šikovný, dostal sa do učenia ku knihárovi. Jeho rukami preto často prechádzali najrôznejšie významné spisy. Vždy keď ich potajomky čítal, tak sa pred jeho očami začínal otvárať podivuhodný, zázračný a najmä záhadný svet vtedajšej vedy.

V roku 1831 objavil elektromagnetickú indukciu, magnetické a elektrické siločiary. Jeho objav bol významný najmä v tom, že doteraz sa elektrická energia vyrábala iba chemickou metódou a to z batérií. Faraday tak dal teoretický základ pre všetky budúco vynájdené elektromotory a dynamá. Michael Faraday sa počas svojho života zaslúžil o objavy, ktoré súvisia prevažne s chémiou - objavil napr. Benzén a elektrochémiu, definoval zákony elektrolýzy, obohatil aj vtedajšie odborné názvoslovie o dôležité pojmy, ako sú anóda, katóda, elektróda a ion.  Zaviedol aj pojem elektrického, magnetického poľa a elektrických siločiar.

Bol to bez pochyby aj vynikajúci experimentátor. Odhalil blízky súvis medzi elektrinou a magnetizmom a zostrojil prvý funkčný elektrický generátor. Ako zapálený rečník, ktorý rád hovoril na verejnosti, zaviedol tradíciu vianočných vedeckých prednášok, ktoré v Anglicku pokračujú až dodnes.

V roku 1812 začal navštevovať verejné prednášky známeho chemika sira Humphry Davyho. Známy profesor si všimol mladíkov zápal a záujem a aj nadanie a rozhodol sa urobiť z neho svojho žiaka. V roku 1914 bol tak Faraday pozvaný, aby sprevádzal Davyho a jeho manželku na 18-mesačnom európskom turné, ktoré sa absolvovalo vo Francúzsku, Švajčiarsku, Taliansku a Belgicku a stretol sa tak s mnohými vplyvnými vedcami vtedajšej doby. Po návrate z tohto turné v roku 1815 Faraday pokračoval v práci v Kráľovskom ústave a pomáhal pri experimentoch pre Davyho a ďalších vedcov. V roku 1815 Davy zamestnal Faradaya ako asistenta v chemickom laboratóriu londýnskeho Kráľovského inštitútu. Každý týždeň vymýšľal nejaký nový pokus na pobavenie členov a priaznivcov inštitútu z vysokej spoločnosti. Pri týchto experimentoch Faraday objavil nové chemické zlúčeniny, zaoberal sa skvapalňovaním plynov a onedlho si získal aj povesť zručného chemika. Jeho popularite určite pomohlo aj to, že nemal žiadne matematické vzdelanie a vo svojich prednáškach a odborných prácach nikdy nepoužil jediný platný chemický  vzorec. Neustála potreba nových nápadov z neho urobila jedného z najlepších experimentátorov všetkých čias a svojich poslucháčov okúzľoval schopnosťou vyložiť aj ten najzložitejší problém dokonale názorným spôsobom. To platilo aj o tak nehmotných javoch ako elektrina či magnetizmus. V roku 1824 bol zvolený za člena britskej Akadémie vied a o rok neskôr bol menovaný riaditeľom jej laboratórií. V tej dobe bol už bol pomerne dobre finančne zaistený, mal útulný byt priamo v budove Kráľovského inštitútu a mohol sa oženiť. V roku 1821 publikoval svoju prácu o elektromagnetickej rotácii (princíp elektromotora). V roku 1826 založil piatkové večerné pojednania Kráľovského inštitútu a v tom istom roku aj vianočné vedecké prednášky, ktoré pokračujú dodnes. Sám prednášal na mnohých významných miestach a inštitúciách a získal si tak reputáciu vynikajúceho vedeckého lektora svojej doby.

Počas svojich pokusov v roku 1821 zistil, že elektrický prúd prechádzajúci vodičom môže vyvolať určitú magnetickú silu. Celých desať rokov tak strávil snahou dokázať, že existuje aj opačná možnosť – teda aby pôsobenie magnetu vyvolalo elektrický prúd. V roku 1831 sa konečne dostavil úspech: Faraday objavil elektromagnetickú indukciu a dokázal tak nezvratne, že elektrina a magnetizmus sú iba dva rôzne prejavy jediného javu – elektromagnetizmu. Toto bol významný a kľúčový objav, ktorý mal už čoskoro znamenať ďalekosiahle následky. Koncom roka 1831 demonštroval Faraday na schôdzi Kráľovskej londýnskej spoločnosti svoj stroj na výrobu elektrickej energie. Faradayov magnetoelektrický stroj predstavoval medený kotúč o polomere 15 cm, ktorý sa otáčal medzi dvomi pólmi trvalého magnetu. Elektrický prúd bol z kotúča odvádzaný dvoma kefkami. V 40. rokoch 19. storočia vytvoril teóriu elektromagnetických polí založenú na celkom novom pojme - elektrických a magnetických siločiarách. O dvadsať rokov neskôr myšlienku upresnil iný Angličan James Maxwell a vytvoril rovnice na popis elektromagnetického poľa.

V roku 1831 Faraday objavil elektromagnetickú indukciu, princíp elektrického transformátora a generátora. Tento objav bol rozhodujúci pre umožnenie transformácie elektriny. Počas zvyšku desaťročia pracoval na rozvoji svojich predstáv o elektrine. Čiastočne bol zodpovedný za vytvorenie mnohých známych slov vrátane slov ako "elektróda", "katóda" či "ión" a mnoho ďalších. Faradayove vedecké poznatky sa využili na praktické využitie prostredníctvom rôznych úradných vymenovaní, vrátane vedeckého poradcu v Trinity House (1836-1865) ako profesora chémie na Kráľovskej vojenskej akadémii vo Woolwichi (1830-1851).

Na začiatku 40. rokov 18. storočia sa však Faradayovo zdravie začalo zhoršovať a robil aj menej výskumov. Zomrel 25. augusta 1867 v Hampton Courte, kde dostal oficiálne ubytovanie ako uznanie za svoj prínos pre vedu. Svoje meno dal "faradu", ktorý pôvodne popisoval jednotku elektrického náboja, ale neskôr jednotke elektrickej kapacity.

Diela

  • Chemical Manipulation, being Instructions to Students in Chemistry (1 zv., John Murray, 1. vyd. 1827, 2. 1830, 3. 1842);
  • Experimental Researches in Electricity, vols. i. and ii., Richard and John Edward Taylor, zv. i. a ii. (1844 a 1847); zv. iii. (1844); zv. iii. Richard Taylor and William Francis (1855);
  • ? („O fyzikálnom charaktere magnetických siločiar“), 1852
  • Experimental Researches in Chemistry and Physics, Taylor and Francis (1859);
  • Lectures on the Chemical History of a Candle (redigoval W. Crookes) (Griffin, Bohn & Co., 1861);
  • On the Various Forces in Nature (redigoval W. Crookes) (Chatto & Windus, bez dátumu).
  • A Course of 6 lectures on the various forces of matter and their relations to each other. redigoval William Crookes (1861).


Páčil sa Vám článok? Pridajte k nemu hodnotenie, alebo podporte jeho autora.
 

       

Komentáre k článku

Zatiaľ nebol pridaný žiadny komentár k článku. Pridáte prvý? Berte prosím na vedomie, že za obsah komentára je zodpovedný užívateľ, nie prevádzkovateľ týchto stránok.
Pre komentovanie sa musíte prihlásiť.

Vaša reklama na tomto mieste

Vyhľadajte niečo na našom blogu

PCBWay Promo

ourpcb Promo

PCBWay Promo

ourpcb Promo

PCBWay Promo

ourpcb Promo


Webwiki Button