Nebezpečenstvo úrazu elektrickým prúdom nastáva, ak sa človek stane pri fyzickom kontakte súčasťou elektrického obvodu, v ktorom sa jeho telom vedie elektrina. Účinky elektrického prúdu na ľudský organizmus závisia od:

Veľkosťi a druhu prúdu

Pri kontakte človeka so živou časťou , ktorá je pod napätím, pretlačí toto napätie telom elektrický prúd. Striedavý prúd je všeobecne 3-krát nebezpečnejší ako jednosmerný. Účinok prúdu je viac závislý na jeho intenzite než na napätí. Napätie 230 V pri suchom prostredí a suchej pokožke môže byť pocítené len ako potrasenie, ale pri vlhkom prostredí a spotenej pokožke môže zapríčiniť smrť. Pri vysokých napätiach (1000 V)nemusí dôjsť ku kontaktu človeka so živou časťou a nastáva preskok napätia, ato až do vzdialenosti niekoľkých cm. Jednosmerný prúd sa prejavuje elektrotermickými účinkami, ktoré sa prejavujú poškodením tkaniva. Striedavý prúd sa prejavuje patofyziologickými účinkami (svalové kŕče, sťahy).

Odporu kladeného postihnutými tkanivami tela

Povrch tela pokrýva koža, pod ktorou je rôzne hrubá vrstva tukového väziva. Odpor jednotlivých tkanív človeka je závislý na ich prekrvení. Najväčší odpor elektrickému prúdu (M ohmov) kladie tuková vrstva a koža. Po nej nasledujú kosti, šlachy, svalstvo, a cievny a nervový systém. Krv predstavuje najmenší odpor (len niekoľko stoviek ohmov). Vysoký odpor predstavuje suchá, masťou potretá pokožka, naopak nízky odpor špinavá a spotená pokožka.

Cesty vstupu a dráhy prúdu telom

Dráha prúdu telom zapríčiňuje poranenie životne dôležitých orgánov, ako je mozog, pľúca a srdce. Nebezpečnejšia je vertikálna cesta idúca osou tela ľavá ruka - pravá noha, nasleduje pravá ruka - ľavá ruka a pravá ruka - ľavá noha. Pri nej je vysoký výskyt zastavenia dýchania a fibrilácie srdcových komôr. O niečo bezpečnejšia je cesta pravá ruka - pravá noha a pravá noha - ľavá noha. Na koži môžu byť vstupné a výstupné znamienka prúdu od drobných bodov podobných bodným ranám sfarbeným metalizáciou z prúdovodiča cez rozsiahle popáleniny až po zuhoľnatenie časti tela alebo končatiny.

Trvania kontaktu s elektrickým okruhom

Najnovšie poznatky z oblasti patofyziologických účinkov prúdu na človeka kladú značný dôraz na obmedzenie doby trvania telového prúdu pri jeho pôsobení. Len tak je možné ovplyvniť pravdepodobnosť vzniku fibrilácií srdcových komôr a tým zachrániť ľudský život.
Elektrotechnik pri zaisťovaní pracoviska musí presvedčiť prítomných , že na živých častiach sa nenachádza napätie. Robí to priamym dotykom živej časti. Dotyk musí bzť vykonaný chrbtom ruky alebo prsta.Je to z dôvodov, že svalstvo ohýbačov prstov je silnejšie ako svalstvo naťahovačov.

Pásma pôsobenia striedavého prúdu s frekvenciou 50 Hz v závislosti na trvaní prechodu organizmom človeka znázorňuje Kouwenhovenov graf (I-t diagram).

Nové predpisy stanvujú niekoľko pásiem bezpečného prúdu v závislosti na dobe trvania prechodu prúdu telom človeka.

Pásmo :

• úplnej bezpečnosti - 1
  zahŕňa prúdy od 0 do 0,5 mA po priamku a, ktorá tvorí prah vnímania elektrického prúdu. Prúdy v tomto pásme nepredstavujú obyčajne žiadne účinky na ľudský organizmus, organizmus na ne nereaguje.
• bezpečnosti - 2
  zahŕňa prúdy od 0,5 mA po krivku b, ktorá tvorí hranicu znesiteľnosti elektrického prúdu. Prúdy pre človeka v tomto pásme nepredstavujú škodlivé patofyziologické účinky. Organizmus prechod prúdu vníma nepríjemné pocity (jemné brnenie v svalstve, mravčenie, ... )Krivka b tvorí zároveň medzu uvoľnenia, kedy človek môže ešte svojou vôlou voľne ovládať svoje zmysly (vyslobodiť sa z prúdového obvodu).
• nebezpečnosti - 3
  od krivky b po krivku c, ktorá tvorí hranicu fibrilácie (25 až 30 mA). Ak prúd prechádza organizmom viac ako 2 sekundy, vníma jeho prechod kŕčovými svalovými reakciami a dýchacími problémami, zatial ešte bez fibrilácie srdcového svalu.
• nebezpečnosti - 4
  nad krivkou c nastávajú javy ako zastavenie dýchania a ťažké popáleniny. V pásme 4.1 je pravdepodobnosť fibrilácie srdcového svalu 5 %, v pásme 4.2 do 50 % a v pásme 4.3 nad 50 %.
  Fibrilácia (mihanie srdcovej komory) znamená, že jednotlivé svalové vlákna sa sťahujú nezávisle a nekoordinovane, je to činnosť srdca, ktorá nezabezpečuje obeh krvi a v prípade, keď sa včas nelieči, dochádza k zastaveniu činnosti srdca.

Predpisy predpisujú dobu trvania odpojenia chybnej časti príslušnou ochranou nasledovne:

Vypínacie časy a vybavovacie prúdy sa podľa stanovenia výrobcov nachádzajú pod hranicou b

Úraz od blesku

Blesk je elementárnou prírodnou formou elektrického prúdu. Je charakterizovaný intenzitou prúdu 10 až 20 kA s napätím 3 až 200 miliónov V. Pôsobí v čase 1 až 100 ms. Blesk pôsobí mechanizmomelektrického výboja. Zasiahnutie bleskom postihuje najmä osoby nachádzajúce sa pod osamelými stromami, pri kovových konštrukciách, ale aj v poli, na skalách a pod. Postihnutý má na tele po zasiahnutí bleskom rozsiahle popáleniny rôzneho stupňa, kovové predmety zanechávajú na tele charakteristické znaky. Postihnutý zomiera na následky zastavenia činnosti srdca, postihnutie mozgu, oslabnutie činnosti nervov a svalov a popálenín. Činnosť srdca sa spontánne obnoví, ale dýchanie sa neobnoví. Záchrana je možná poskytnutím umelého dýchania. Dôležitá je prevencia, ktorá znižuje možnosť zasiahnutia bleskom t.j. nezdržovať sa na vyššie popísaných miestach a zbaviť sa kovových predmetov.

Prvá pomoc pri úraze elektrickým prúdom

Laická pomoc pri úraze elektrickým prúdom

Priamym následkom silného zásahu elektrickým prúdom je bezvedomie a niekedy i zastavenie dýchania. Okrem toho môžu vzniknúť v mieste, kde vnikol do tela elektrický prúd, silné popáleniny, pričom sa môžu poškodiť vnútorné orgány. Ak sa aj zdá, že postihnutý je po zasiahnutí elektrickým prúdom v poriadku, vždy vyhľadajte lekára.

Pri poskytovaní prvej pomoci je treba zachovať vždy tento postup:

1. vyslobodenie postihnutého
2. kontrola vitálnych funkcií
3. neodkladná resustitácia
4. privolanie lekára
5. laické ošetrenie prípadných druhotných zranení
6. ohlásenie úrazu

Vyslobodenie postihnutého

Musí byť vykonané rýchlo ,ale nie nepremyslene. Pri NN do 1000 V je prvoradé rýchle prerušiť kontakt postihnutého s dosahom vplyvu nebezpečných živých častí. Najrýchlejšie je jeho odtiahnutie za suchú časť odevu. Ak to nie je možné, musí sa prerušiť prívod elektrického prúdu (vypnutím hlavného vypínača, prerušením vodiča s izolačným držiakom.Pri prerušení vodiča si treba uvedomiť riziko druhotných poranení postihnutého (napr.: pád z rebríka). V takomto prípade treba postihnutého zabezpečiť.
Pri VN nad 1000 V je nebezpečné priplížiť sa k postihnutému, pretože v jeho blízkosti je nebezpečenstvo krokového napätia. Skúsený záchranca sa po zvážení situácie priblíži k postihnutému drobnými šúchavými krokmi a snaží sa ho vyprostiť odsunutím zdroja úrazu pomocou predmetu s dostatočnou izoláciou alebo odtiahnutím postihnutého, tak aby on sám prekonal čo najmenší potenciálový rozdiel.

Kontrola vitálnych funkcií

Zisťujeme, či je postihnutý pri vedomí, či dýcha a či má krvný obeh. Ak zistíme,že postihnutý je v bezvedomí okamžite kontrolujeme dýchanie a krvný obeh (pulz).

Dýchanie sa overuje :

• zrakom
• - pohľadom, či sa hrudník dvýha alebo klesá
• sluchom
• - priložením ucha k ústam a nosu postihnutého
• hmatom
• - priložením ruky na hrudník postihnutého a zisťovaním jeho pohybu

Krvný obeh

Ak nie sú prítomné priame náznaky funkcie krvného obehu (kašeľ, pohyb, pravidelné dýchanie)sa overuje hmatom (dvoma prstami) na krčnici alebo na ramennej tepne. Nehmatateľný pulz je znakom nefunkčnosti krvného obehu.

Kontrola dýchania a krvného obehu nesmie trvať dlhšie ako 10 sekúnd.
 

Neodkladná resustitácia

Spočíva v poskytnutí umelého dýchania z pľúc do pľúc a nepriamej masáži srdca. Mozgové bunky začínajú odumierat po 4 až 5 minútach bez kyslíka a každé neskoršie umelé dýchanie môže spôsobiť poškodenie mozgu postihnutého.

Postup pri resustitácii:

Uvoľnenie ústnej dutiny a dýchacích ciest

Zastavenie dýchania môže byť spôsobené prekážkou v dýchacích cestách alebo zlyhaním dýchacieho ústrojenstva. Prakážkami môžu byť: zapadnutý koreň jazyka alebo prítomnosť cudzích telies, najčastejšie vývratkov. Ústnu dutinu uvoľníme vytočením hlavy nabok a vyčistením ústnej dutiny vreckovkou. Ak je podozrenie na poranenie krčnej chrbtice, nabok sa naraz vytáčajú hlava, krk a ramená. Otvorenie úst sa robí zatlačením ukazováka na horné zuby a palca na dolné zuby. Po vyčistení ústnej dutiny otočíme hlavu postihnutého tak, aby ležal na chrbte. Uvoľníme dýchacie cesty záklonom hlavy alebo v prípade podozrenia na poranenie krčnej chrbtice manévrom obojručného zdvyhnutia dolnej čeľuste bez záklonu hlavy.

Umelé dýchanie

V niektorých prípadoch po uvoľnení dýchacích ciest postihnutý začne sám spotánne dýchať. Ak postihnutý sám nezačal dýchať, musíme začať umelé dýchanie. Dýchanie robíme metódou:

• z úst do úst - u dospelých a detí starších ako 1 rok
• z úst do nosa i úst súčasne - u detí mladších ako 1 rok

Pri umelom vdychu do úst musíme stlačiť alebo utesniť nosové otvory ukazovákom a palcom ruky, ktorá talčí na čelo. Druhou rukou pootvoríme ústa zatlačením na bradu, poskytneme 2 rýchle vdychy, každý v trvaní do 2 sekúnd a zároveň si všímame prítomnosť známok fungujúceho krvného obehu (pohyb, zakašlanie, prehltnutie, ...). Ak je krvný obeh funkčný, pokračujeme len v dýchaní z pľúc do pľúc frekvenciou nahrádných vdychov:

• 10 až 12 vdýchnutí za minútu u dospelých
• 16 až 20 vdychov za minútu u detí od 1 do 8 rokov
• 20- až 24-krát za minútu u detí do 1 roku

Pozorujeme pritom, ako sa dvíha hrudník. Oddialime sa, ale pozíciu rúk na čele a na brade nemeníme a sledujeme ako hrudník klesá.Na prevenciu voči rôznym chorobám pri umelom dýchaní môžme použiť na nepriame spojenie úst záchrancu a postihnutého vreckovku, kus gázy alebo resustitačné rúško.

Nepriama (vonkajšia) masáž srdca

Zastavenie obehu vzniká na základe fibrilácie srdca (mihaní komôr) účinkom elektriny. Fibriláciu je možmé zvrátiť vo väčšine prípadov len pomocou defibrilačného prístroja elektrickým šokom. Vonkajšia masáž srdca nahrádza normálnu činnosť srdca a spôsobuje vypudzovanei krvi stláčaním srdca medzi hrudnou kosťou a chrbticou.
Miesto pre uloženie rúk zistíme priložením prostredníka a ukazováka ruky bližšej k dolným končatinám na dolný koniec hrudnej kosti. Vedľa ukazováka priložíme druhú ruku, súbežne na ňu priložíme určujúcu ruku, prepletieme prsty. Prsty na spodnej ruke sú vystreté a prsty druhej ruky odťahujú spodnú ruku od hrudníka.Potom sa kolmo nakloníme nad postihnutého, narovnáme si ruky v lakťových kĺboch a pravidelne rytmickým stláčaním pôsobíme na hrudnú kosť.Pri stláčaní musíme byť vždy v kontakte s hrudnou stenou. Pomer dôb stlačenia a uvoľnenia je 1:1. Hĺbka stlačenia je:

• 4 - 5 cm u dospelých a detí nad 8 rokov
• 3,8 - 2,5 cm u detí od 1 do 8 rokov
• 2,5 - 1,5 cm u detí mladších ako 1 rok

U detí mladších ako 1 rok sa stláča hrudná kosť 1 prst pod spjnicou prsných bradaviek a iba bruškami 3 prstov. U detí od 1 do 8 rokov sa stláča iba jednou rukou. Kontrola úspešnosti sa vykonáva po 60 stlačeniach otvorením viečka na oku, zrenica sa citlivosťou na svetlo zúži, alebo nahmataním tepu na krčnici. Musí byť zachovaný pomer počtu stlačení ku počtu vdychov 5:1 ak sú dvaja záchrancovia a ak je iba jeden, pomer je 15:2

Ďalšie možné poranenia pri úraze elektrickým prúdom

Krvácanie z tepny. Pri tomto poranení sa netreba zdržiavať s hygienou, ale treba konať rýchlo.Zaškrcovadlom, ktoré musí byť široké aspoň 5 cm, nikdy ho neumiestňujeme tesne pod koleno a tesne nad lakeť.Mohlo by to spôsobiť poranenému obrnu.Ďalší spôsob ošetrenia tohto poranenia je vtlačenie klbka obväzu do rany a stále pritláčanie prstami.Popáleniny, zlomeniny, vnútorné poranenia ošetrujeme iba v prípade nevyhnutnosti. Dôraz kladieme na to, aby postihnutý neupadol do šoku.

Šok je nebezpečný stav, do ktorého sa dostáva človek po závažných poraneniach, veľkých stratách krvi, popáleninách alebo silných infekciách. Základným príznakom šoku je prudký pokles krvného tlaku. Šok prichádza do úvahy vtedy, keď pozorujete, že postihnutý človek zbledol, spotil sa, prípadne sa ho zmocnila ospalosť alebo je zmätený. Postihnutý v šoku potrebuje vždy rýchlu lekársku pomoc. Nesmie sa mu dávať nič jesť ani piť!

Liečba šoku Ak si myslíte, že postihnutý človek je v šoku, uložte ho na chrbát a podložte mu nohy. Pritom mu uvoľnite tesné časti odevu a prikryte ho, aby ste zabránili stratám telesnej teploty. Upokojujte ho.

Zotavovacia poloha

Má za úlohu udržanie voľných dýchacích ciest a zabrániť vdýchnutiu vývratkov zo žalúdka do pľúc.

Postup uloženia postihnutého do zotavovacej polohy

1. Zložíme okuliare a z vreciek povyberáme predmety
2. K postihnutému si kľakneme na úrovni pása. Bližšiu ruku upažíme do pravého uhla a ohneme v lakti v pravom uhle dlaňou nadol
3. Jeho vzdialenejšiu ruku uchopíme za zápästie a uložíme cez hrudník na druhé rameno dlaňou nadol
4. Vzdialenejšiu nohu uchopíme nad kolenom a ťaháme ju smerom nahor, pritom sa chodidlo posúva po podložke až do kompletného dotyku s podložkou.
5. Druhou rukou potom uchopíme za vzdialenejšie rameno a preklopíme ho pomaly a šetrne k sebe na bok
6. Nohu, za ktorú sme postihnutého držali, upravíme do pravého uhla v bedre a v kolene
7. Hlavu uložíme do mierneho záklonu a tvár skloníme k podložke.Tvár podložíme chrbtom ruky, ktorú sme prekladali cez hrudník

Takto uloženého postihnutého sledujeme a keď nastane zhoršenie stavu, zasiahneme pomocou. Ak postihnutý nebude odovzdaný lekárovi do 30 min, odporúča sa zmeniť zotavovaciu polohu na druhú stranu.