Jozef Murgaš (* 17. február 1864, Tajov-Jabríková – † 11. máj 1929, Wilkes-Barre, Pensylvánia, USA) bol priekopníkom bezdrôtovej komunikácie, ktorý ako prvý na svete umožnil bezdrôtový prenos ľudského hlasu. Táto technológia sa stala základom pre rozvoj rozhlasového a televízneho vysielania a jej princípy sa využívajú dodnes. Bol významnou osobnosťou – vynálezcom, politikom, reverendom, signatárom, umelcom a maliarom. Jeho patenty mu priniesli celosvetové uznanie a jeho prínos pre pokrok v technológii je nepopierateľný.

Mladosť a štúdium

Jozef Murgaš pochádzal z obce Tajov, konkrétne z časti Farbenô, kde vyrastal v skromných podmienkach v rodine roľníkov. Do školy v Tajove nastúpil 1. septembra 1869, kde na jeho rozvoj výrazne vplýval učiteľ Karol Berger. Ten podporoval jeho bystrý um a výnimočný talent v kreslení a maľovaní. V roku 1876 sa stal študentom banskobystrického gymnázia. Jeho prirodzené nadanie ho priviedlo k záujmu o techniku a umenie, pričom veľa času venoval kresleniu, maľovaniu a experimentovaniu s mechanickými a elektrickými zariadeniami.

V roku 1880 začal študovať teológiu v Bratislave, kde popri štúdiu pokračoval v pokusoch s elektrinou a zdokonaľoval svoje výtvarné zručnosti. O dva roky neskôr sa presunul do seminára v Ostrihome, kde mal lepšie podmienky na rozvíjanie svojho maliarskeho talentu. V roku 1884 úspešne zmaturoval a začal štúdium na bohosloveckej fakulte. Jeho maliarsky talent neunikol ani pozornosti biskupa Bendema z Banskej Bystrice, ktorý ho poslal študovať maliarstvo do Budapešti a Mníchova.

Murgaš v roku 1886 prešiel na bohosloveckú fakultu v Banskej Bystrici, kde dokončil zvyšné dva ročníky teológie. Okrem náboženského vzdelania sa venoval štúdiu francúzštiny, nemčiny, astronómie a fyziky, čím si rozšíril svoj intelektuálny obzor a pripravil sa na svoje budúce úspechy.

Kňazská služba a začiatky pôsobenia

Jozef Murgaš bol 10. novembra 1888 vysvätený za rímskokatolíckeho kňaza v banskobystrickej diecéze. Po vysviacke nastúpil do služby ako kaplán v obci Dubová. Časté presuny medzi farami, motivované prevažne politickými dôvodmi, prispeli k jeho rozhodnutiu opustiť Slovensko. V roku 1896 sa rozhodol začať nový život v Spojených štátoch amerických.

Život a činnosť v USA

Murgaš dorazil do New Yorku 6. apríla 1896. Netrvalo dlho a stal sa pastorom slovenskej katolíckej komunity svätého Srdca vo Wilkes-Barre v Pensylvánii. Jeho prvé kroky viedli k organizácii finančnej zbierky, ktorá umožnila dokončiť výstavbu kostola, fary a školy pre deti slovenských prisťahovalcov. Uvedomujúc si obrovské možnosti, ktoré Amerika ponúkala, sa stal inšpirátorom a zakladateľom Slovenskej ligy v Amerike, organizácie zameranej na podporu slovenskej komunity.

V rokoch 1900 až 1904 sa aktívne venoval rozvoju Prvej katolíckej slovenskej jednoty, jednej z najvýznamnejších slovenských organizácií v USA. Popri svojich pastoračných povinnostiach začal v roku 1898 pracovať na experimentoch v oblasti rádiotelegrafie. Suterén fary premenil na improvizované laboratórium, kde sa venoval zlepšovaniu metód bezdrôtového prenosu. V auguste 1902 objavil riešenie, ktoré zásadne posunulo vývoj bezdrôtovej telegrafie.

Murgaš vymyslel a zdokonalil rotačné iskrište, ktoré eliminovalo rušivé statické výboje. Nahradil bodky a čiarky v Morseovom kóde vyššími a nižšími tónmi, čím dosiahol spoľahlivejší prenos signálu. Po viac ako roku intenzívnej práce podal 14. septembra 1903 žiadosť o patent na svoj objav. Jeho metóda bola uznaná a 10. mája 1904 mu boli udelené prvé dva patenty.

Spoločenské a kultúrne aktivity

Murgaš neostal len pri vedeckých a technických aktivitách. V roku 1905 založil Združenie slovenských katolíkov v Amerike a stal sa jeho prvým prezidentom. Organizácia podporovala náboženskú, kultúrnu a vlasteneckú identitu Slovákov v USA. V roku 1906 inicioval tradíciu osláv Slovenského dňa, ktoré sa stali významnou udalosťou posilňujúcou spolupatričnosť medzi slovenskými prisťahovalcami.

Medzi rokmi 1906 a 1908 v spolupráci s farníkmi postavil nový kostol v európskom štýle. V roku 1925 sa mu podarilo založiť modernú školu pre 550 žiakov, čím zanechal trvalý odkaz nielen ako duchovný vodca, ale aj ako kultúrny a vzdelávací inovátor.

Umelecká cesta Jozefa Murgaša

Jozef Murgaš prejavil vďačnosť svojmu prvému učiteľovi Karolovi Bergerovi, ktorý mal zásadný vplyv na rozvoj jeho umeleckého talentu. Túto vďaku vyjadril prostredníctvom dvoch majstrovských portrétov – jeden zobrazoval samotného Karola Bergera a druhý jeho dcéru Máriu. Na Murgašovu umeleckú dráhu mali výrazný vplyv aj ďalšie osobnosti z Banskej Bystrice, ako Jozef Božetech Klemens, absolvent maliarskej akadémie v Prahe, a Dominik Skutecký, ktorý študoval vo Viedni a v Benátkach.

Vďaka týmto kontaktom získal Murgaš možnosť študovať na škole pre učiteľov kreslenia v Budapešti (1889 – 1890) a neskôr na prestížnej akadémii v Mníchove (1890 – 1894). Štúdium pod vedením renomovaných pedagógov v Mníchove mu umožnilo zdokonaliť svoje maliarske schopnosti a hlbšie preniknúť do výtvarného umenia. Už počas týchto štúdií intenzívne kreslil a maľoval, často na voľnom priestranstve alebo v ateliéroch.

Murgašovo umelecké nadanie sa prejavilo vo viacerých dielach, medzi ktoré patrili obrazy sv. Alžbeta a Kristus pred Pilátom, nachádzajúce sa v biskupskej rezidencii v Banskej Bystrici. Jeho tvorba zahŕňala aj sakrálne diela, ako obraz sv. Juraja na hlavnom oltári kostola v Lopeji či obraz Ukrižovanie Krista, ktorý je súčasťou biskupskej rezidencie v Nitre.

Umelecká tvorba v Amerike

Po príchode do USA Murgaš pokračoval v umeleckej činnosti. Namaľoval približne 20 obrazov, medzi ktorými vynikajú diela ako Rybár v člne a Medvedí potok. Sakrálne umenie neostalo bokom – pre kostol vo Wilkes-Barre vytvoril obrazy Božské srdce na hlavný oltár a Nepoškvrnené počatie na bočný oltár.

Posledným dielom, na ktorom pracoval, bol portrét biskupa O’Reillyho v životnej veľkosti. Tento obraz sa mu, žiaľ, nepodarilo dokončiť podľa svojich predstáv, pretože ho čoraz viac obmedzovali ubúdajúce sily. Okrem maľby sa Murgaš venoval aj zberateľstvu. Jeho zbierka motýľov, ktorá obsahovala približne 9 000 exemplárov, bola významným dokladom jeho všestranného záujmu o prírodu a umenie.

Najvýznamnejší prínos Jozefa Murgaša

Dnešný rozmach internetu, mobilnej komunikácie a konvergencie hlasových a dátových služieb má korene vo viac ako storočie starých technológiách, ktoré formovali moderné komunikačné systémy. Medzi tieto prelomové inovácie patrí aj bezdrôtový prenos informácií prostredníctvom elektromagnetických vĺn, vynález, ktorý zásadne ovplyvnil svet. Jozef Murgaš sa do histórie zapísal ako priekopník tejto technológie. Dňa 7. januára 1916 americký Okresný súd v New Yorku oficiálne uznal jeho prvenstvo v oblasti tónovej modulácie, ktorú úspešne využil v roku 1905 na bezdrôtový prenos signálu medzi mestami Wilkes-Barre a Scranton v Pensylvánii na vzdialenosť 30 kilometrov.

Model anténneho systému Jozefa Murgaša

Patentovaný priekopník tónového systému

Najznámejším Murgašovým patentom je systém Tón-systém, ktorý získal 10. mája 1904. Tento prelomový spôsob prenosu správ nahradil bodky a čiarky Morseovej abecedy dvoma rôznymi tónmi, čím výrazne zrýchlil komunikáciu. Druhý patent sa týkal zariadenia na prenos správ týmto spôsobom nad zemským povrchom. Murgaš generoval odlišné tóny prostredníctvom elektrolytických prerušovačov a používal páku na kľúčovanie signálov. Tieto inovácie položili základy pre bezdrôtovú telegrafiu a umožnili vznik akciovej spoločnosti „Universal Aether Telegraph Company“ vo Philadelphii.

Murgašov vysielač Ton systém z r.1904 Zdroj: U.S. Department of Commerce, Patent Office, Washington D.C.20231

Princíp Murgašovho Tón systému, Patent č.750 826 Zdroj: U.S. Department of Commerce, Patent Office, Washington D.C.20231

Spoločnosť postavila anténne stožiare vo Wilkes-Barre a Scrantone, prostredníctvom ktorých sa 23. novembra 1905 uskutočnili prvé úspešné testy jeho nerušeného bezdrôtového prenosu. Tieto skúšky potvrdili funkčnosť jeho technológie a stanovili nový štandard pre bezdrôtovú komunikáciu.

Bezdrôtový prenos ľudského hlasu

Rok 1905 priniesol ďalší významný moment v histórii technológií – Jozef Murgaš ako prvý človek na svete dokázal bezdrôtovo preniesť ľudský hlas. Pomocou rotačného iskrového zariadenia, uhlíkového prvku a telefónnej membrány vytvoril unikátny vysielací systém. Tento systém dokázal eliminovať rušenie spôsobené statickou elektrinou a šumom, čím zabezpečil jasný prenos hlasu aj počas búrkových podmienok. Podľa výpovede jeho asistenta Johna Stegnera bol práve Murgašov hlas prvým, ktorý zaznel v éteri: „Počujete ma? Počujete ma? Počuje ma niekto?“

Posielanie depeše z Wilkes Barre do Scrantonu – Murgaš vo svojom laboratóriu vo Wilkes Barre v roku 1905 spolu s telegrafistom Mr. Schaddle a s asistentom v elektrike L. Kozárom. Foto: Archív Klubu Jozefa Murgaša a J.G. Tajovského

Prekážky a dedičstvo

Hoci Murgašov systém priniesol revolúciu v komunikácii, jeho pokračovanie narazilo na finančné problémy. Po tom, ako ničivá búrka v roku 1907 zničila anténne stožiare, sa na ich obnovu nenašli potrebné prostriedky. Napriek tomu jeho práca zostáva základným kameňom vývoja moderných komunikačných technológií.

Murgašove vynálezy a jeho prínos k bezdrôtovej komunikácii nepredstavujú len technologický pokrok, ale aj symbol odhodlania, vízie a schopnosti prekonať prekážky. Dodnes je považovaný za jednu z najvýznamnejších postáv v oblasti telekomunikácií.

Historický význam Jozefa Murgaša

Jozef Murgaš zohral významnú úlohu pri podpise Pittsburskej dohody 31. mája 1918, ktorá bola kľúčová pre vznik prvej Československej republiky. Ako predstaviteľ Slovenskej ligy v Amerike spolupracoval s osobnosťami ako Tomáš Garrigue Masaryk a ďalšími signatármi, čím prispel k formulácii podmienok, ktoré mali zabezpečiť rovnoprávnosť Slovákov v novej republike. Dohoda bola pre Murgaša symbolom nádeje na samostatnosť Slovákov a rovnoprávne postavenie v rámci ČSR.

Ignorovanie zásluh

Napriek jeho zásluhám sa Murgaš v Československu nedočkal uznania. Napriek svojmu svetovému významu a odbornosti mu nebolo ponúknuté ani miesto učiteľa na niektorej z odborných škôl. Po jeho návrate do vlasti v roku 1920 sa neuskutočnila plánovaná audiencia s T. G. Masarykom na Pražskom hrade, čo signalizovalo systematické ignorovanie jeho prínosu.

Úspechy v USA a uznanie

Na rozdiel od situácie v rodnej vlasti, Murgaš nachádzal uznanie v Spojených štátoch. Americká vláda ho často prizývala na konzultácie do námorných lodeníc v Brooklyne, kde prispieval svojimi odbornými znalosťami v oblasti bezdrôtovej telegrafie. Jeho vynálezy, najmä „Tón-systém,“ boli považované za revolučné, avšak jeho prínos bol v Československu prehliadaný aj pri vydávaní poštových známok s portrétmi významných vynálezcov v oblasti rádiotelegrafie, kde jeho meno chýbalo.

PATENTY JOZEFA MURGAŠA REGISTROVANÉ V USA (1904 – 1911) POD REG. ČÍSLAMI:

• 759 825 „Zariadenie na bezdrôtovú telegrafiu”
• 759 826 „Spôsob prenášania správ bezdrôtovou telegrafiou”
• 876 383 „Zariadenie na výrobu elektromagnetických vĺn”
• 917 103 „Výroba iskrových frekvencií zo zdroja prúdu bez prerušovačov”
• 848 675 „Vlnomer”
• 860 051 „Podzemná bezdrôtová telegrafia”
• 848 676 „Elektrický transformátor”
• 915 993 „Bezdrôtová telegrafia”
• 917 104 „Detektor magnetických vĺn”
• 930 780 „Magnetický detektor”
• 1196 969 „Spôsob a zariadenie na výrobu elektrických oscilácií zo striedavého prúdu”
• 9 726 „Vylepšený vynález 1 196 969 reg. v USA”, udelený v Anglicku v r. 1907
• 1 001 975 „Prístroj na výrobu elektrických oscilácií”
• 1 034 739 „Naviják na rybársky prút” (1912)
• Spolutvorca 2 vynálezov dôležitých vlastností týkajúcich sa elektrických oblúkových lámp (1910)

Neskoré zadosťučinenie

Po vzniku Slovenskej republiky 1. januára 1993 sa začala postupná rehabilitácia Murgašovho mena. Pri príležitosti 130. výročia jeho narodenia bola 27. mája 1994 vydaná poštová známka s názvom „Európa – Jozef Murgaš“, ktorá symbolicky napravila nespravodlivosť a pripomenula jeho prínos nielen pre Slovensko, ale aj pre svet. Tento akt bol krokom k uznaniu jeho práce a dedičstva, ktoré zostáva trvalou súčasťou histórie vedy a techniky.

Viac informácií nájdete aj na stránke venovanej výhradne Jozefovi Murgašovi - klikni

Zdroje:

Jozef Mugaš - web

Jozef Murgaš - Wikipedia

VRANKA, Jozef. Z doliny prerástol hory : Jozef Murgaš: kňaz, maliar, vedec, vynálezca. 1. vyd. Bratislava : Arimes, 2004. 279 s. ISBN 80-88942-05-5.

MURGAŠ, Jozef. In: Slovenský biografický slovník. Zväzok IV. M – Q. Martin : Matica slovenská, 1990. 568 s. Dostupné online. ISBN 80-7090-070-9. S. 247 – 248.

---

---

---