O "práve na opravu" sa hovorí po celom svete. V Austrálii sa pripravuje potrebná legislatíva tamojšou Productivity Commission. Zatiaľ je vo fáze mapovania trhu a rozhovorov s poprednými odborníkmiz rôznych odborov. Jedným z nich je aj Kyle Wiens, šéf spoločnosti iFixit, ktorá sa zaoberá práve opravami spotrebnej elektroniky a to od slúchadiel cez smartphony až po počítače. Firmu majú radi aj novinári, pretože počas opráv rozoberá, fotí a opisuje nové produkty, takže dovnútra nahliadne aj verejnosť.

iFixit má tiež unikátnu metodiku pre hodnotenie celkovej opraviteľnosti toho ktorého výrobku a podľa nej spracováva databázu jednotlivých produktov (napr. pre notebooky). Práve táto metodika často slúži minimálne ako inšpirácia pre rôzne variácie práva na opravu po celom svete.

Wiens v pondelňajšej debate spomenul konkrétne stratégie, ktoré používajú najväčší výrobcovia elektroniky na svete, aby si zákazník radšej kúpil nový model, než nechával opravovať ten starý. Práve tieto postupy v konštrukcii produktov a pravidlách ich servisovanie sú skutočným "kurvítkom" - a verte, že rozhodne nejde o konkrétnu súčiastku, ktorá sa na povel či po danej dobe jednoducho rozbije.

"Tak napríklad sú tu výrobcovia, ktorí obmedzujú dostupnosť súčiastok potrebných pre opravu. Napríklad nemecká Varta predáva rôzne typy batérií radu firiem a nájdete ich aj napríklad v slúchadlách Samsung Galaxy Buds. Ale keď my prídeme za za spoločnosťou Varta a požiadame ju o batérie, ktoré by sme mohli použiť pri oprave slúchadiel, jednoducho nás odmietnu s tým, že im do zakazuje zmluva so Samsungom, "uvádza Kyle Wiens prvý príklad a dodáva:" S touto praktikou sa stretávame čím ďalej tým častejšie. "

Apple udáva smer. Bohužiaľ aj vo vymýšľaní obštrukcií

"V MacBooku Pro je čip, ktorý sa stará o nabíjaní batérie. Existuje štandardná súčiastka a jej ľahko upravená verzia, ktorú vyžaduje MacBook. Jej výrobca je však zmluvne viazaný, že predmetný čip smie predať len so súhlasom Applu, "opisuje Wiens ďalšiu taktiku. Výrobca notebooku tak ľahko kontroluje kto, za akých podmienok a ako dlho môže prístroj opraviť.

Práve lehoty môžu zohrávať dôležitú úlohu, ako popisuje príbeh firmy, ktorá od Applu získala zákazku na recykláciu náhradných dielov. Nových, vôbec nepoužitých náhradných dielov. "Apple pre svoje produkty poskytuje servis po dobu sedem rokov. Práve po uplynutí siedmich rokov mal v skladoch hromadu náhradných dielov, ale než aby ich vypustil na trh, zaplatil za ich zničenie, "hovorí Wiens.

Ukážka z hodnotenia opraviteľnosti laptopov podľa iFixit. Acer a Dell možno nie sú tak cool, ale keď sa pokazia, máte oveľa vyššiu šancu ich opraviť. Dizajn Applu je povestný, ale tu jednoducho nechcete, aby sa vo vnútri niečo rozbilo. A Microsoft? Kvôli jeho Surface Laptopu musel iFixit upraviť metodiku ...

O mnoho lepšie na tom nie je ani ďalšie veľké meno IT sveta - Microsoft. V úvode článku spomínaná metodika iFixit pre hodnotenie opraviteľnosti, ktorá pracuje so stupnicou od 1 do 10, ale ... "Notebook Surface od nás dostal nulu. Má tak dôkladne vlepenú batériu, že sme sa museli prerezať telom a zničiť ho, aby sme sa k akumulátoru vôbec dostali. "

3D tlač nič nerieši

Zaujímavou myšlienkou je, že ak súčiastku nie je schopný / ochotný dodať výrobca, poradí si používateľ sám a vytlačí si ju na 3D tlačiarni. Problém je, že mnoho súčiastok obsahuje elektroniku,ktorá je príliš komplikovaná, alebo má tak unikátne vlastnosti, že pokus o plastovú kópiu problém jednoducho nevyrieši.

Wiens skúša kvantifikovať, ako zlá situácia je: "3D tlač je úžasná myšlienka, ale naša analýza jednoznačne ukazuje, že vyrieši asi iba 2% potrebných súčiastok. Pri bielej technike, kde je viac mechanických dielov, to bude trochu lepšie. "

Štítky

Väčší zmysel podľa odborníkov dáva dostať informáciu o opraviteľnosti priamo pred oči potenciálnych zákazníkov a to ešte v predajniach pred samotným nákupom. Ak dva notebooky s porovnateľnými parametrami i cenou odlíši štítok s jasne vyčísleným potenciálom pre budúce opravy, môže sa zákazník slobodne rozhodnúť. Akonáhle sa z odolnosti a opraviteľnosti stanú dôležité faktory pre výber produktov, musia sa v tomto ohľade viac snažiť aj výrobcovia.

V tomto smere ide príkladom Francúzsko, kde už je konkrétny systém schválený a označila plánovanie životnosti súčiastok za zločin.

[#LoiRoyal] L'article faisant de l'obsolescence programmée un délit vient d'être voté au @Senat_Info pic.twitter.com/uZMetMmsAI @JVPlace #EELV

— Christophe Rossignol #FBPE ???????? (@C_Rossignol) February 16, 2015

Ako to už u "suchých zákonov" býva, ďaleko dôležitejšie bude ich prevedenie do praxe a je zrejmé, že v tomto prípade to bude obzvlášť ťažké. Ktorý sudca naberie odvahu a ako prvý odsúdi výrobcu za osadenie "kurvítka"? Aké dôkazy k tomu budú potrebné? Že firma zaplatí pokutu, je celkom predstaviteľné a asi aj samozréjme, ale kto by išiel sedieť do väzenia? Konštruktér súčiastky? Manažér, ktorý jej osadenie nariadil?

Najznámejšou autoritou v nemecku, ktorá sa "kurvítkami" zaoberá, je  webová služba Murks? Nein danke! (Nepodarok? Nie, vďaka!).

Francúzsko tak predviedlo dôležitý precedens. Budú ju nasledovať ďalšie krajiny? Aký bude skutočný dopad na súčiastky s plánovanou trvanlivosťou? Zmení sa v tejto čiernej zóne konštruktérskej branže vôbec niečo?