Včera bolo presne 51 rokov odo dňa, kedy boli v sieti ARPANET prvýkrát natrvalo prepojené počítače na dvoch rôznych miestach. O niekoľko týždňov neskôr sa sieť rozrástla z dvoch na štyri uzly.

Historicky prvá správa odoslaná cez ARPANET je datovaná na 29. október 1969. Pokus sa nevydaril: zo slova „login“ boli prenesené len písmená „l“ a „o“, po ktorých prenose systém zlyhal. Po obnovení systému sa ešte v ten istý deň podarilo správu úspešne nanovo doručiť.

Išlo ale len o dočasné prepojenie počítačov pri testovaní siete. Ako prvé boli trvalo prepojené počítače Kalifornskej univerzity v Los Angeles a Stanfordského výskumného inštitútu (SRI). Tie sa teda stali prvými skutočnými uzlami novej siete. Počet uzlov sa 5. decembra, ešte v ten istý rok, rozšíril na 4. Do roku 1971 na 15, a tak ďalej.

ARPANET vyvinul Úrad pre pokročilé výskumné projekty (Advanced Research Projects Agency) patriaci pod americké ministerstvo obrany, po ktorom bol pomenovaný.

Prvá komunikácia prebehla medzi Kalifornskou univerzitou v Los Angeles a Sanfordským výskumným inštitútom (SRI International). Koncom roka 1969 už ARPANET pozostával zo štyroch uzlov – ďalšie dva pribudli na Kalifornskej univerzite v Santa Barbare a na Univerzite v Utahu.

Mapa ARPANETu z roku 1974

Mapa prepojenia siete ARPANET z roku 1977

Odpoveď na sovietsky pokrok

Agentúra ARPA (dnes DARPA – Defense Advanced Research Projects Agency) vznikla začiatkom roka 1958 ako reakcia na technologické úspechy Sovietskeho zväzu, konkrétne na vypustenie prvej družice Sputnik 1 v októbri 1957.

Americká vláda sa snažila finančne podporiť najrôznejšie technologické projekty, medzi ktoré patrila aj snaha o vyvinutie decentralizovaného komunikačného systému, ktorý by nebolo možné ľahko zničiť útokom na jediné miesto siete.

Zápisky z čias rozbiehania ARPANET-u. Prvé úspešné pripojenie vykonal študent Charles Kline, v poznámkach uvádzaný pod skratkou CSK.

Základný kameň moderného internetu

Nakoľko bol ARPANET vládnym projektom, jeho využívanie malo svoje pravidlá. Komunikácia sa mala týkať len vládnych projektov, prípadne mohlo ísť o osobnú komunikáciu medzi jednotlivými členmi siete. Nesmela sa však napríklad zneužiť na komerčné či politické účely.

ARPANET je vo všeobecnosti považovaný za „predchodcu“ dnešného internetu. Slúžil na akademické i vojenské účely. V roku 1983 ARPANET prešiel na protokol TCP/IP, ktorý tvorí aj základ dnešného internetu. O rok neskôr bol dokončený proces oddeľovania vedeckej a armádnej časti ARPANET-u, čo celkový počet uzlov znížilo zo 113 na 68 vo vedeckej časti.

V rozhovore pre FastCompany.com jeden zo štvorice odborníkov, ktorí položili základy ARPANET-u, profesor Kalifornskej univerzity v Los Angeles Leonard Kleinrock, označil sieť za „dieťa studenej vojny“ a povedal, že Sputnik 1 Spojené štáty „prichytil so stiahnutými nohavicami“.

ARPANET bol prvou sieťou, ktorou sa začal šíriť prvý počítačový červ s názvom Morris. Stalo sa tak koncom roka 1988. Údajne zasiahol až 10 % počítačov pripojených do siete.

Používaný bol aj naďalej. Jeho „klincom do rakvy“ sa stala nová sieť NSFNET spustená v roku 1986, ktorá pre vedcov predstavovala modernejšiu a rozsiahlejšiu alternatívu. Činnosť ARPANET-u bola oficiálne ukončená v roku 1990.