Fórum ElektroLab.eu

Rádioklub Omega - OM3KFF (OM5M) Rádioklub Slovenskej technickej univerzity

Rádioklub Omega - OM3KFF (OM5M) Rádioklub Slovenskej technickej univerzity
Elektrolab Pridal  Elektrolab
  88 zobrazení
4
 0
História elektroniky

História kolektívnej stanice OM3KFF siaha do obdobia začiatku päťdesiatych rokov,  do konca roku 1951, keď skupina študentov – nadšencov, založila rádioklub pri elektrotechnickej fakulte SVŠT v Bratislave, ktorý mal vtedy značku OK3OFF. Sídlil v budove elektrofakulty SVŠT, na Mýtnej 32, na prvom poschodí. Medzi zakladajúcimi členmi boli Jozef Tima, OK3LA, ktorý sa stal prvým zodpovedným operátorom, Pavel OK3IA (1951), Harry OK3EA (1954). V roku 1952 vznikol Zväzarm a klub dostal novú značku OK3KFF. Do klubu  pribudli Zdeněk OK2XA, ako nový ZO (bol tam do roku 1957) a Jirka Sedláček OM3CDR (1956). Od roku 1957 boli v klube Julo OM3OM, Ľubo Korman OK3JR, Jožo Horský OK3HM (bol Julov spolužiak), krátku dobu Stano OK3WM, Jano Korčák OK3NM,  Laco OK3IQ  a ďalší vtedajší rádioamatéri, hlavne z radov študentov. Po Zdenkovi bol od roku 1957 do 1963  zodpovedný operátor Julo OK3OM. Na klube bolo Julovo zariadenie, prijímač MWEC s konvertorom, VFO+násobiče+PA a výkon okolo 500 W. Antény boli 63 m LW a dipól na 20 m. 

Začiatky boli, ako v každom rádioklube ťažké, či už sa jednalo o vhodné priestory, alebo o materiálne zabezpečenie. Klubové priestory od roku 1963 boli v budove SVŠT, na Mýtnej ulici, na štvrtom schodišti. Oproti rádioklubu bola vojenská katedra a pod nami Katedra vákuovej elektroniky (kde sa vyrábali aj elektrónky). 

Po odchode Jula OK3OM v roku 1963, bolo chvíľu ticho pre nevhodné obsadenie klubu a v roku 1964 prišiel Tóno, neskôr OK3LU (1966), Milan Žiak, neskôr OK3CIZ, Miloš Sabo OK3CGE (1965), Ivan Debnár (PO), Milan Herka (PO), Vilo Petrík (RO, neskôr OM3WAO), Laco Polák, teraz OM4LP, Peter Kátrik (PO).  Vedúci operátor bol Karol Láger OK3CDX, asistent na katedre Telekomunikácií. Rádioklub v tejto lokalite existoval až do konca 60-tych rokov. 

V roku 1967 bol rádioklub presťahovaný na prvé schodište a po príchode Rusov v auguste 1968 odsťahoval Ivan Debnár celé zariadenie niekde k Trnave. Pochválil sa tým ZO Karolovi OK3CDX, ten sa nešťastne spýtal Doda, OK3EM, v tom čase predsedu SÚRRA, čo má robiť. Ale ten sa potom postaral o to, že Ivan nebol pripustený na skúšky na PO a nedostal koncesiu. Potom sa ešte Dodenko postaral cez Krajský výbor KSS i o nezáujem školy o rádioklub OK3KFF a klub zo školy vyhodili. Značka bola asi v roku 1970 uvedená do kľudu. 

V roku 1970 vznikli v Bratislave dve konkurenčné kolektívky. Pri ich zrode boli hlavne študenti elektrofakulty. Jednou z nich bola OK3RKB, ktorá sídlila na ŠD J. Hronca (na internáte „Bernolák“). Vedúcim operátorom bol Rudo OM5FM (exOK3TFM). Druhou stanicou bola OK3RMG, ktorá sídlila na ŠD Mladá Garda. Tejto partii šéfoval Juro OM3EW.Keďže OK3RKB disponovali vhodnými priestormi na terase vysokej budovy internátu a vhodnými anténnymi systémami (už v tých časoch používali Quad) a partia z OK3RMG bola zase technicky dobre fundovaná, dňom 13.12.1972 došlo k definitívnemu zlúčeniu oboch „truc“ staníc a bola opäť obnovená značka OK3KFF, ktorá bola vždy spojená s elektrotechnickou fakultou.

Bežný deň v klube. Hamshack Bernolák.

Nábor nových členov

Jedno z mnohých ocenení rádioklubu Omega

Spojením dobrých antén a vysielacích zariadení naberala činnosť na intenzite. Prišli prvé významnejšie úspechy v krátkovlnných pretekoch a zvyšoval sa počet spojení so vzácnymi lokalitami. Steny klubových miestností sa začali zapĺňať množstvom diplomov z celého sveta. Technicky zdatnejší členovia vylepšovali vysielacie zariadenie, antény a začali sa zaújmať o nové druhy rádioamatérskej prevádzky. Stanica OK3KFF bola jedna z prvých, ktorá sa objavila na RTTY, či SSTV. Veľkým oživením činnosti bolo pridelenie transceivra Soka FT – DX505. Nakoľko rádioklub mal priestory prakticky v centre Bratislavy, svojou činnosťou spôsoboval problémy okoliu. V roku 1978 stratili televízni diváci v blízkom okolí nervy a začali sa sťažovať čoraz vyššie a vyššie a činnosť rádioklubu bola prvýkrát pozastavená. Keďže centrum mesta nebolo z hľadiska kvality príjmu ani pre rádioklub ideálne QTH, začalo sa uvažovať o presťahovaní. 

Stretnutie Tatry 1983

Vďaka podpore rektorátu SVŠT sa rádioklub v roku 1982 presťahoval do novopostaveného ŠD Mladosť v Mlynskej doline, ktorý sa stal v tom čase čisto elektrikárskym. Tu boli kolektívnej stanici pridelené vhodné priestory pre činnosť a v týchto priestoroch sa rádioklub nachádza do dnešných čias. Začiatkom 80-tych rokov sa stanica OK3KFF vďaka získaniu zariadenia FT-225 začala objavovať na VKV pásmach, či už zo stáleho alebo z prechodných QTH. Nadšenci VKV sa začali zaoberať náročnejšími druhmi šírenia VKV, pribúdali nové QTH štvorce a zeme a značka rádioklubu figurovala vo VKV rebríčkoch na tých vyšších miestach. Významnejších pretekov sa členovia rádioklubu zúčastňovali hlavne z vyššie položených končiarov Západných Tatier, odkiaľ dosiahli niekoľko pekných umiestnení.

Mnoho operátorov rádioklubu bolo možné stretnúť na významných celoštátnych aj medzinárodných pretekoch v rýchlotelegrafií a vo viacboji, pričom mnohí z nich boli niekoľkonásobní majstri alebo vicemajstri Československa. V rádioklube pôsobilo tiež niekoľko aktívnych pretekárov v ROB, ktorí spolu s ostatnými členmi začali každoročne organizovať celoštátne preteky o putovný „Pohár dekana EF“, pod patronátom samotného dekana EF. Tieto preteky si rýchlo získali popularitu a bývali obľúbené medzi výbornými ROB-kármi z celého Československa. Rádioklub bol niekoľko krát poverený organizovaním a zabezpečením celoštátnej univerziády, ktorú jeho členovia zvládli organizačne vždy na výbornú. Postupom času však v rádioklube ubúdali záujemcovia o ROB a snáď aj spoločenské zmeny koncom 80-tych a začiatkom 90-tych rokov spôsobili, že preteky v ROB sa prestali usporadúvať. Nezanedbateľnými boli i finančné problémy, nakoľko predtým tieto preteky podporovala EF i Zväzarm.

V tomto období sa činnosť RK začala upierať na KV prevádzku, hlavne na veľké celosvetové preteky, v ktorých bolo počuť značku OK3KFF a od 1. januára 1993 OM3KFF. Začiatkom roku 1994 bolo požiadané o vydanie špeciálnej značky OM5M, ktorá sa odvtedy pravidelne ozýva v éteri v najväčších svetových pretekoch.

V rokoch 2000 – 2010 sa klub intenzívnejšie venoval aj pretekom na VKV a mikrovlnných pásmach. Niekoľkokrát do roka ste nás mohli nájsť na niektorom z myjavských kopcov. Úspechom nášho snaženia bol zisk titulu v Majstrovstvách SR v práci na VKV za rok 2008 v silnej konkurencii ostatných klubových staníc. V poslednom období podnikáme výjazdy v rámci diplomového programu Summits on the Air (SOTA), čím spájame radioamatérske hobby s pohybom v prírode.

RK OMEGA sa líši od ostatných rádioklubov tým, že členská základňa sa tu strieda častejšie ako v iných kluboch, preto spomenúť značky a mená všetkých tých, ktorí priložili ruku k dielu, by zabralo veľa miesta a času. Mnohí bývali pod horeuvedenými značkami na pásmach dennodenne, iní pomáhali či už manuálnou prácou, organizačnými schopnosťami, zapožičaním mnohokrát veľmi drahej techniky, ale aj dobrou radou. V súčasnosti je OM3KFF jednou z mála kolektívnych staníc v Bratislave, ktorá je aktívna. Patrí za to veľká vďaka vedeniu STU a ŠD Mladosť. Dúfajme, že činnosť klubu sa bude rozvíjať ďalej a oslávi aj ďalšie okrúhle výročia.

Stránky Rádioklubu Slovenskej technickej univerzity

Facebook Rádioklubu Omega



Páčil sa Vám článok? Pridajte k nemu hodnotenie
 

     

Komentáre k článku

Zatiaľ nebol pridaný žiadny komentár. Pridáte prvý? Za obsah komentárov je zodpovedný užívateľ, nie prevádzkovateľ týchto stránok.
Pre komentovanie sa musíte prihlásiť.

Vyhľadajte niečo na našom blogu

Webwiki ButtonSeo servis