Predtým, ako sa jeho meno stalo značkou a pojmom, bol Ray Dolby obyčajným priekopníkom v oblasti technológie redukcie šumu. Jeho inovácie spôsobili revolúciu v audio a zábavnom priemysle.

Aj dnes je meno Dolby synonymom viackanálových systémov priestorového zvukum pretože tento americký inžinier a vynálezca totiž spôsobil revolúciu v oblasti zvukových technológií a mnohé z toho, čo sa deje v oblasti zlepšovania zvuku pri zábave, možno vysledovať práve vďaka jeho úsiliu.

Ray Dolby sa narodil 18. januára 1933 v Portlande v štáte Oregon ako syn Esther Eufemie (rodená Strandová) a Earla Miltona Dolbyho, vynálezcu. Navštevoval strednú školu Sequoia High School (ročník 1951) v Redwood City v Kalifornii. Ako tínedžer v desaťročí po druhej svetovej vojne pracoval na čiastočný úväzok a v letných mesiacoch v spoločnosti Ampex v Redwood City, kde v roku 1949 pracoval s prvým zvukovým magnetofónom. Počas štúdia na San Jose State College a neskôr na Stanfordskej univerzite (prerušeného dvojročnou vojenskou službou) pracoval na prvých prototypoch technológií videorekordérov pre Alexandra M. Poniatoffa a Charlieho Ginsburga.

V roku 1957 získal Dolby na Stanforde titul bakalára elektrotechniky a následne získal Marshallovo štipendium na doktorát (1961) z fyziky na univerzite v Cambridge, kde pôsobil ako výskumný pracovník na Pembroke College.

Po skončení štúdia Dolby odcestoval do Indie ako člen tímu OSN, ktorý bol vyslaný zriadiť laboratórium pre vedecké prístroje. Práve tam sa Dolby stretol s problémom sykaviek na magnetofónovej páske pri nahrávaní hudby pri hre na sitár a prišiel na myšlienku redukcie šumu na audiokazetách. Ešte v tom istom roku 1965 sa motivovaný týmto problémom vrátil späť do Anglicka a založil spoločnosť Dolby Laboratories, aby hľadal riešenie smerujúce k aktívnemu potláčaniu šumu.

Akú technológiu vytvoril Ray Dolby?

Dolby je známy najmä vďaka svojmu systému redukcie šumu Dolby NR, ktorý bol vyvinutý v laboratóriách Dolby v roku 1965. Systém redukcie šumu Dolby A využíva elektronické obvody navrhnuté na redukciu sykaviek magnetofónovej pásky a iného šumu, ktorý je vlastný nahrávaniu a prehrávaniu analógovej zvukovej pásky. Tento proces zahŕňa prechod zvuku cez kóder pri jeho nahrávaní a jeho následné prehrávanie cez dekodér. Obvod je citlivý na amplitúdu a pred nahrávaním zvýrazňuje vysoké frekvencie, aby boli väčšie ako konkurenčný šum pásky.

Pri prehrávaní sa pomocou obvodu na odstránenie amfázy obnoví správna rovnováha vysokých frekvencií. Výsledkom je zníženie šumu pozadia bez nepriaznivých vedľajších účinkov, čím sa pre poslucháča vytvára ostrý, čistý a verný zvuk. Potom boli vyvinuté ďalšie systémy redukcie šumu. Dolby B, C a S boli určené pre spotrebiteľský trh a všetky fungovali na základe komprimácie alebo stlačenia dynamického rozsahu zvuku počas nahrávania a jeho rozšírenia počas prehrávania.  

V roku 1967 Dolby presťahoval svoju spoločnosť do San Francisca a pridal výrobné a výskumné zariadenia. Potom sa zameral na vývoj technológie pre filmovú produkciu a iné odvetvia vrátane systému Dolby Digital Surround Sound. V posledných rokoch spoločnosť Dolby Labs vyvinula digitálne technológie vrátane systémov domáceho kina, systémov prenosu digitálnych hudobných súborov a zvukových technológií pre hry.

Spoločnosť Dolby prináša revolúciu do sveta zvuku

Vydanie Dolby B v roku 1968 sa časovo zhodovalo s vydaním prvého kazetového magnetofónu pre autorádiá a walkmana, čím prispelo k popularizácii kompaktných kaziet. Keď spoločnosť Advent navrhla jeden z prvých kazetových magnetofónov pre vysokú vernosť, redukcia šumu bola jedným zo spôsobov, ako vyriešiť problémy so šumom v pozadí. Keď boli pôvodné kotúčové magnetofóny s vysokou vernosťou záznamu nahradené kazetovými dekodérmi na domáce použitie, Dolby B sa stal široko akceptovaným.

Systém Dolby ako prvá použila spoločnosť Decca Records a do roku 1967 ho začali používať aj veľké nahrávacie spoločnosti vrátane RCA a MCA. Netrvalo dlho a meno Dolby bolo známe v celom nahrávacom priemysle.

V roku 1971 bol vydaný prvý film so zvukom Dolby, ktorý spôsobil revolúciu v kinematografii. Hudba sa stala príjemnejšou a určila trend pre to, čo malo nasledovať. V roku 1976 sa filmoví diváci dočkali Dolby Stereo so štyrmi kanálmi pomocou magnetickej technológie. Vďaka šikovnému využitiu technológie dekódovania matrice spoločnosť Dolby poskytla kinám spôsob, ako generovať priestorový zvuk na stereo systémoch z tej istej optickej kópie, na ktorej bol film nahraný.

Najväčšie úspechy Raya Dolbyho

Ray Dolby sa nikdy neuspokojil so zvukovým zážitkom, ktorý by nebol realistický, vzrušujúci a príjemný, a vďaka nemu si dnes môžeme tieto vlastnosti vychutnávať v celom filmovom a hudobnom priemysle, v kine aj doma.

Ray Dolby (vľavo) je uvedený do Národnej siene slávy vynálezcov. Prezident NIHF Rick Nydegger (uprostred); Anne Chasser z Patentového úradu Spojených štátov amerických (vpravo). Obrázok použitý z Wikimedia Commons

Hoci Ray Dolby v roku 2009 odišiel do dôchodku, aby sa mohol venovať filantropii, ale neskôr 12. septembra 2013 zomrel na leukémiu vo svojom dome v San Franciscu vo veku 80 rokov, no jeho technológia stále tvorí základ všetkých dnešných moderných zvukových systémov nesúcich jeho meno Dolby.

Jeho najväčším úspechom boli jednoznačne zvukové systémy a redukcia šumu v audio reťazci. Má na konte aj ocenenia Emmy, Grammy, Oscary a posmrtne aj hviezdu na hollywoodskom Chodníku slávy. Počas svojho života Dolby získal viac ako 50 amerických patentov a jeho spoločnosť je stále miestom, kde sa vedci a inžinieri vyžívajú v posúvaní hraníc zraku a zvuku tak, aby sme si ich mohli všetci vychutnať.

Patent USA 3,631,365, frekvenčne selektívny, symetrický kompresor/expander signálu (Dolbyho redukcia šumu / Dolby Noise Reduction); prihláška podaná 20. októbra 1969, patent udelený 28. decembra 1971

Schudel, Matt (September 15, 2013) "Ray Dolby, 80. Audio pioneer changed sound of music". The Washington Post. p. C8