Bob Noyce mal prezývku "starosta Silicon Valley", a bol jedným z prvých vedcov, ktorí v tejto oblasti pracovali - dávno predtým, ako si táto časť Kalifornie vyslúžila názov Silicon. Počas svojej kariéry viedol dve spoločnosti, ktoré mali najväčší vplyv na kremíkový priemysel: Fairchild Semiconductor a Intel. Vynašiel tiež integrovaný čip, čo bol jeden zo základných kameňov na ceste k mikroprocesorom v dnešných počítačoch.

Noyce, bol synom kazateľa, ktorý sa narodil 12 Decembera 1927.  Vyrastal v meste Grinnell v štáte Iowa. Na Grinnell College študoval fyziku a počas štúdia prejavoval až zarážajúce sebavedomie.  Vždy bol vodcom davu.  To sa občas mohlo obrátiť proti nemu - miestni farmári ho neschvaľovali a neboli ochotní rýchlo odpustiť, keď urobil niečo také, ako napríklad ukradol prasa na univerzitné luau.  Za tento žartík Noycea takmer vylúčili, hoci farmár o ňom vedel len preto, že sa Noyce priznal a ponúkol, že zaň zaplatí.

Počas štúdia na vysokej škole sa Noyceov profesor fyziky Grant Gale dostal k dvom z prvých tranzistorov, ktoré kedy vyšli z Bell Labs.  Gale ich ukázal svojej triede a Noyce bol z nich hotový.  Táto oblasť však bola mladá, takže keď Noyce v roku 1948 nastúpil na doktorandské štúdium na MIT, zistil, že o tranzistoroch vie viac ako mnohí jeho profesori.

Po krátkom pôsobení pri výrobe tranzistorov pre elektronickú firmu Philco sa Noyce rozhodol, že chce pracovať v spoločnosti Shockley Semiconductor.  V jeden deň odletel s manželkou a dvoma deťmi do Kalifornie, kúpil si dom a išiel navštíviť spoločnosť Shockley, aby ju požiadal o prácu - v tomto poradí.

Zradcovská osmička pri založení Fairchild Semiconductor /Foto: Wayne Miller/

Ako to už bolo, Shockleyho a Noyceova vedecká vízia - a ego - sa stretli.  Keď sa sedem mladých výskumníkov v spoločnosti Shockley semiconductor zišlo, aby zvážili odchod zo spoločnosti, uvedomili si, že potrebujú vodcu.  Všetci siedmi si mysleli, že 29-ročný, ale sebavedomý Noyce je prirodzenou voľbou.  Noyce sa stal ôsmym členom skupiny, ktorá v roku 1957 opustila spoločnosť Shockley. V roku 1957 spoluzakladal spoločnosť Fairchild Semiconductor a v roku 1968 spoločnosť Intel. Spolu s Jackom Kilbym sa zaslúžil o vynález integrovaného obvodu alebo mikročipu. Kilbyho vynález bol síce o šesť mesiacov skorší, ale ani jeden z nich neodmietol titul spoluvynálezcu.

Zakladatelia Intelu Robert Noyce a Gordon Moore pred budovou firmy v roku 1970

Noyce bol generálnym riaditeľom spoločnosti a počas svojho pôsobenia v nej vynašiel integrovaný čip - kremíkový čip s mnohými tranzistormi vyleptanými naraz. To bola prvá revolúcia v polovodičovom priemysle, ktorú spôsobil.  V spoločnosti Fairchild zostal až do roku 1968, keď spolu s Gordonom Moorom odišiel a založil Intel.  V spoločnosti Intel dohliadal na vynález mikroprocesora Teda Hoffa - to bola jeho druhá revolúcia.

V oboch spoločnostiach Noyce zaviedol veľmi neformálnu pracovnú atmosféru, ktorá sa stala kultúrnym stereotypom fungovania kalifornských spoločností.  Ale spolu s touto otvorenou atmosférou prišla aj zodpovednosť.  Noyce sa poučil zo Shockleyho chýb a dal svojim mladým, šikovným zamestnancom fenomenálny priestor na to, aby dosiahli, čo chcú, čo v mnohých ohľadoch definovalo štýl práce v Silicon Valley, bol to jeho tretí prevrat.

V poslednom rozhovore sa Noycea opýtali, čo by urobil, keby bol "cisárom" Spojených štátov. Okrem iného povedal, že by "zabezpečil, aby sme pripravili našu ďalšiu generáciu na rozkvet v dobe špičkových technológií. A to znamená vzdelávanie tých najnižších a najchudobnejších, ako aj na úrovni postgraduálneho štúdia".

V júli 1959 prihlásil americký patent 2 981 877 "Semiconductor Device and Lead Structure", typ integrovaného obvodu. Toto nezávislé úsilie bolo zaznamenané len niekoľko mesiacov po kľúčových zisteniach vynálezcu Jacka Kilbyho. Za spoluvynález integrovaného obvodu a jeho celosvetovo transformačný vplyv ho vyznamenali traja prezidenti Spojených štátov.

Nakoniec získal šestnásť patentov.

Noyceovi bola v roku 1978 udelená medaila cti IEEE "za jeho prínos ku kremíkovému integrovanému obvodu, ktorý je základným kameňom modernej elektroniky". V roku 1979 mu bola udelená Národná medaila za vedu. V roku 1990 mu Národná akadémia inžinierstva udelila Draperovu cenu.

V roku 1989 bol Noyce uvedený do podnikateľskej siene slávy Junior Achievement v USA.

Robert Noyce zomrel na zlyhanie srdca v roku 1990 vo veku 62 rokov.