Pritom vystačili s rovnakými káblami, aké sú využívané v súčasnej infraštruktúre.

Pre porovnanie, najrýchlejší komerčne dostupný internet majú v súčasnosti Japonci – k dispozícii je linka s rýchlosťou 10Gb/s. Na Slovensku ponúkajú niekoľkí poskytovatelia pripojenie najviac s rýchlosťou 1 Gb/s.

Hodina sťahovania namiesto pol tony harddiskov v lietadle

Vedcom sa pritom úspech podaril na úplne štandardných optických vláknach, cez ktoré dáta „prúdia“ už dnes. Upravovali „len“ pripojenú elektroniku. Výmena za experimentálny hardvér by stála poskytovateľov pripojenia aj tak veľa.

Podľa zverejneného odhadu je to asi 16-tisíc libier, teda takmer 18-tisíc eur. To predstavuje náklady na opakovače a zosilňovače signálu rozmiestnené každých asi 40 až 100 kilometrov. V porovnaní s nákladmi na prebudovanie celej siete to je ale zanedbateľná čiastka – náklady na jeden kilometer optického vedenia sa môžu vyšplhať až na pol milióna eur.

V súčasnosti je pri optických vedeniach štandardom 4,5THz šírka pásma. V tomto prípade ale vedci dosiahli 16,8 THz, čo je podľa ich vlastných slov dvojnásobok toho, čo dokáže akýkoľvek iný systém na svete. Použili pritom hybridnú technológiu, ktorá kombinuje niekoľko existujúcich druhov prenosu signálu. Na prenos dát sa súčasne použila zmena jasu, fázy a polarizácie svetla.

Vedci sa číslo pokúsili uviesť aj do kontextu. Podľa nich by cez takéto pripojenie trvalo menej než hodinu stiahnuť všetky dáta, ktoré boli použité na vytvorenie historicky prvej fotografie čiernej diery. Na ich prepravu vtedy poslúžilo pol tony pevných diskov a lietadlo.

Prvá fotografia čiernej diery. "Je 6,5-miliárdkrát hmotnejšia ako Slnko a jedna z najťažších čiernych dier, o akých vieme. Je to neuveriteľná obluda, šampión ťažkej váhy vo svojej kategórii vo vesmíre," nešetril superlatívmi profesor Heino Falcke z Radboud University v Holandsku.

Autor článku : Adam Harmada

Zdroj článku : zive.aktuality.sk