Fórum ElektroLab.eu

Walter Houser Brattain – Tranzistor hodný Nobela

Walter Houser Brattain – Tranzistor hodný Nobela
TME S.r.o. Pridal  TME S.r.o.
  140 zobrazení
2
 0
História elektroniky

Walter Houser Brattain sa narodil 10. februára 1902 v Číne. Bol synom amerických učiteľov. Študoval na Whitman College, kde získal dva vedecké tituly – z fyziky a z matematiky. Sám povedal, že výber týchto disciplín bol prozaický a vyplýval zo skutočnosti, že len v týchto predmetoch bol dobrý a nechcel robiť niečo, v čom je iba priemerný. V spoločnosti Bell Labs, s ktorou bol spojený väčšinu kariéry a v ktorej zaznamenal najväčšie objavy, začal pracovať vďaka stretnutiu s Josephom Beckerom na jednom z podujatí Americkej fyzikálnej spoločnosti. Becker konštatoval, že voči zamestnancom má len jednu požiadavku. Chce, aby boli všetci schopní vzoprieť sa nadriadenému, keď to bude potrebné. Ako kovboj vychovaný na ranči s tým Brattain nemal problém.

V Bell Labs Brattain úzko spolupracoval okrem iných aj s Johnom Bardeenom (neskôr dvojnásobným laureátom Nobelovej ceny), s ktorým tvorili veľmi zohrané duo. Brattain skvelo zvládal experimentálnu úroveň, Bardeen bol šikovný teoretik, ktorý dokázal rozvíjať hypotézy a ďalšie nápady pre výskum. Takto bol tento tím schopný mimoriadne efektívne pracovať na zosilňovaní elektrického signálu. Výsledkom spoločných snáh bolo skonštruovanie prvého hrotového tranzistora, konkrétne 16. decembra 1947. Projekt bol ešte vylepšovaný, napríklad výberom vhodných materiálov. Nakoniec, 23. decembra odprezentoval tím svoj zosilňovač ostatným spolupracovníkom. Vychádzal z umelohmotného trojuholníka, dosky z germánia a zlatých kontaktov. Týmto výberom materiálov dosiahli najlepšie efekty zosilňovania pri rôznych frekvenciách.

O význame tohto objavu netreba presviedčať nikoho z oblasti elektroniky. Bol to míľový krok vo vzťahu k elektrónkam, ktoré sa používali dovtedy, pretože umožnil miniaturizáciu zariadení a systémov, ako ju poznáme dnes. Preto nie je ničím zvláštnym, že v roku 1956 získal tento tím Nobelovu cenu. Okrem Brattaina a Bardeena bol ocenený aj William Shockley, aj keď jeho účasť na projekte mala najmä charakter dohľadu.

Zľava Bardeen, Shockley, Brattain. Fotografia bola vlastne marketingový ťah. Shockley, ktorý mal naozaj malý podiel na projekte, je na mieste Brattaina.

Po ukončení kariéry v Bell Labs sa Brattain vrátil do Whitman College, kde sa venoval výučbe. V jednom z rozhovorov priznal, že jedinou vecou, ktorú ľutuje v súvislosti s vynájdením tranzistora je, že sa využíva pri tvorbe rokenrolu.

Podobne, ako nemožno zanedbať vplyv tranzistorov na vývoj elektroniky, nemožno spočítať všetky oblasti, ktoré v súčasnosti ťažia z vynálezu Brattaina. Nachádzame ho rovnako v nekonečnom množstve integrovaných obvodov, analógových (od audio zosilňovačov po aktívne zosilňovače) aj digitálnych. Najjednoduchším príkladom tých druhých sú hradlá a iné logické obvody, stále často používané v jednoduchých aplikáciách vďaka svojej spoľahlivosti a jednoduchej konštrukcii. Iným všeobecne známym komponentom na báze tranzistorov je časovač NE555, pravdepodobne najpoužívanejší integrovaný obvod v dejinách.

A to je len niekoľko príkladov. Tranzistor sa stal základom modernej elektroniky. Je to stavebný prvok procesorov a mikrokontrolérov. Mladí nadšenci programovateľnej elektroniky, ktorí sa tešia z jednoduchosti programovania Arduino alebo Raspberry Pi, v skutočnosti naďalej ťažia z Brattainovho vynálezu. Podobne ako každý používateľ mobilného telefónu alebo štandardného počítača. Ak by sme sa dôkladnejšie prizreli nášmu každodennému životu, zbadali by sme tranzistory aj v našich kreditkách, plastových mesačných lístkoch a dokonca aj v prístupových kartách do objektov. No nezabudnime na to najdôležitejšie. V časoch digitalizácie sa skoro všetky informácie snažíme ukladať vo forme bitov, na ich úschovu používame digitálne pamäte práve na báze tranzistorov.

Tranzistor nás priviedol k počítačom a automatizácii, bez ktorých si len ťažko vieme predstaviť 21. storočie, no tým sa to nekončí. Tento vynález sa stále vyvíja, naberá nové formy, napríklad ako unipolárny tranzistor. Na trhu sa neustále objavujú modernizované riešenia, napr. súčiastky na báze karbidu kremičitého. Tento materiál umožňuje vyrábať výkonové tranzistory mimoriadne odolné proti veľkým prúdom a vysokým teplotám. Takýto postup umožnil napríklad výrobu elektromobilov.

Tranzistory prešli extrémnou miniaturizáciou (dnes ich často meriame v nanometroch) a najčastejšie sa s nimi stretávame ako s časťami komplikovaných integrovaných elektronických obvodov. No nezabúdajme, že poctivý, samostatný tranzistor si aj dnes nachádza veľa spôsobov použitia. Niektoré modely (napríklad BC548) sa vyrábajú nepretržite od 60. rokov 20. storočia. V obvodoch LED žiaroviek, nabíjačiek, napájacích zdrojov, hračiek, priemyselných automatov a tisícov iných produktov sa nachádzajú súčiastky, ktoré sa (okrem rozmerov) veľmi nelíšia od koncepcie, ktorú v roku 1947 odprezentoval Walter Brattain. Dnes, v deň výročia narodenia tohto vynálezcu, stojí za to na chvíľu sa zamyslieť, aký obrovský vplyv na náš každodenný život majú plody práce tohto skvelého vedca.



Páčil sa Vám článok? Pridajte k nemu hodnotenie
 

     

Komentáre k článku

Zatiaľ nebol pridaný žiadny komentár. Pridáte prvý? Za obsah komentárov je zodpovedný užívateľ, nie prevádzkovateľ týchto stránok.
Pre komentovanie sa musíte prihlásiť.

Vyhľadajte niečo na našom blogu

Webwiki ButtonSeo servis