Fórum ElektroLab.eu

William Shockley: muž, ktorý zmenil tranzistor aj jedno údolie

William Shockley: muž, ktorý zmenil tranzistor aj jedno údolie
Elektrolab Pridal  Elektrolab
  280 zobrazení
1
 0
História elektroniky

Než sa kremíkové údolie stalo epicentrom firiem zameraných na elektroniku, musela prísť tá prvá. A ešte predtým musel prísť vynález tranzistora. Oboje spája jediný muž.

V roku 1956 dostali traja špičkoví vedci z Bellových laboratórií Nobelovu cenu za vynález tranzistora. Všetci traja, teda William Shockley, John Bardeen a Walter Brattain, sa o zrod tejto zásadnej súčiastky modernej elektroniky zaslúžili, avšak dnes budeme rozprávať iba o Shockleym. Nie snáď preto, že by tí druhí dvaja boli menej významní, to ani omylom. John Bardeen je napríklad jediným človekom, ktorý kedy získal Nobelovu cenu dvakrát za rovnaký odbor. Ale práve Shockley mal najväčší vplyv na oblasť IT lebo, ako o ňom povedal jeden z jeho obdivovateľov, "priniesol kremík do budúceho Silicon Valley".

Walter Houser Brattain, William Bradford Shockley a John Bardeen - vynálezcovia tranzistora vo svojom laboratóriu.

Vojnové radary naviedli k polovodičom

Shockley sa narodil americkým rodičom v predvojnovom Londýne roku 1910. Mal veľmi vzdelaných rodičov - jeho otec, bansky inžinier, hovoril ôsmich jazykmi, zatiaľ čo matka Mary vyštudovala Stanfordovej univerzity a patrila k prvým Američankám, ktorým sa niečo také podarilo. Shockley sám mal z hľadiska vzdelania jasnú dráhu - Caltech dokončil v roku 1932 a na MIT si urobil doktorát o štyri roky neskôr. Už od svojich štúdií patril k najvýznamnejším odborníkom v elektrotechnike, predovšetkým čo sa týka vodivosti materiálov.

William Shockley

elektrotechnik, vedec, držiteľ Nobelovej ceny za vynález tranzistora, zakladateľ prvého laboratória na elektronické súčiastky v dnešnom Silicon Valley

  • narodeniý: 13. februára 1910
  • zomrel: 12. augusta 1989
  • pôvod: Anglicko, ale väčšinu života prežil v USA

Počas vojny sa dostal do Bellových laboratórií, kde spolupracoval na vývoji radaru, a neskôr sa stal šéfom "think tanku" na Kolumbijskej univerzite, kde sa rozvíjali metódy používania radaru v boji s ponorkami a ďalšie podobné aktivity. Za svoju prácu bol ocenený medailou.

Z jeho aktivít počas vojnového obdobia zaujme prekvapivý fakt, že je autorom správy s odhadmi pravdepodobných strát pri invázii do Japonska. Shockley v nej tvrdil, že príde o život 5 až 10 miliónov Japoncov a až 800 000 Američanov. Práve na základe tejto správy sa rozhodlo o atómovom bombardovaní. V kontexte týchto čísel sa jednalo o optimálny variant.

Potom, čo vojna skončila, sa William Schockley vrátil do Bellových laboratórií, aby tu spoločne so Stanleyom Morganom viedol výskum na poli polovodičových súčiastok. Vojna a s ňou spojený rozvoj radarov a bezdrôtového spojenia totiž jasne ukázala nutnosť vývoja a použitia novej súčiastky, ktorá by nahradila zastarané elektrónky.

Ako sa zrodila trioda, predchodca tranzistora

Tvorcovia vtedajších elektronických prístrojov bojovali s úlohou, ako zosilniť veľmi slabý signál, prichádzajúce z antény. Cesta k riešeniu bola dlhá a začala sa už u Edisona, ktorý si všimol, že ak do banky žiarovky z rozžeraveným vláknom privedie ďalší drôtik, prechádza medzi žeraveným vláknom a priloženým vodičom prúd. Edisonovi sa tento pokus nesmierne zapáčil, avšak nedokázal ísť ďalej.

To sa podarilo Johnovi Amros Flemingovi, ktorý v roku 1904 vynašiel prvý elektrónku - diódu. Pozor, tá nemá nič spoločného s našou dnešnou diódou. Flemingova dióda, teda elektrónka s vláknovou katódou a chladnou anódou, mala slúžiť iba na detekciu rádiových vĺn.