O tom, ako sa vyhnúť možným komplikáciám s opravami mobilných telefónov a aká je reálna opraviteľnosť elektroniky odpovedá v dnešnom rozhovore na naše otázky Ondrej Farkas zo servisu FARKI servis.

Kto je Ondrej Farkas?

Ondrej Farkas študoval na UCM FMK v Trnave masmediálnu komunikáciu, neskôr absolvoval elektrotechnické minimum na Strednej priemyselnej škole dopravnej v Trnave, v roku 2022 absolvoval workshop v New Yorku v Rossmann Repair Group. Aktuálne už 11 rokov pracuje v IT a popri tom prevádzkuje FARKI -servis-, zaoberajúci sa opravami IT techniky a mobilných zariadení.

Mobilné zariadenia a mobilné telefóny vo všeobecnosti sú asi najviac predávanými zariadeniami na trhu. Čo si myslíte o dôvodoch ich poruchovosti a akú úlohu v tom má správanie sa ich používateľov a akú výrobné praktiky ich výrobcov.

Čo sa týka poruchovosti, mám dojem, že je na veľmi nízkej úrovni. Správanie sa užívateľa má samozrejme značný vplyv na poruchovosť, obzvlásť nešetrné zaobchádzanie skôr či neskôr spôsobí nejaký problém. Zároveň je pomerne veľkým problémom aj fakt, že rôzni výrobcovia uvádzajú rôzne druhy krytia, častokrát aj IP68, pri reklamácii spravidla s takýmto telefónom nepochodíte. Existujú však aj isté poruchy, ktoré by som nenazýval „praktikami“ výrobcov, skôr zanedbanie určitých vstupov pri R&D. Príkladov je mnoho – nevhodne ukotvený nabíjací konektor, ktorý sa pri používaní uvoľní; ohyb základnej dosky v tele telefónu, ktorý spôsobí prerušenie ciest na doske plošných spojov; nedostatočný odvod tepla pri používaní výkonovo náročnejších aplikácií a podobne.

Aké typy opráv vykonávate najčastejšie a aký je váš percentuálny odhad poruchovosti naprieč spektrom predávaných značiek mobilných zariadení na slovenskom trhu?

Najčastejšie riešim rozbitý displej na telefóne alebo tablete, nemožnosť nabíjania mobilu, tabletu alebo notebooku a nedostatočnú kapacitu akumulátora mobilu, tabletu alebo notebooku alebo vytopenie. Čo sa poruchovosti týka, každý výrobca má jeden, dva modely, ktoré sú poruchovejšie. Stále je však miera porúch veľmi nízka a vo valnej väčšine prípadov ide o externý vplyv – poškodenie užívateľom.

Existujú nejaké odporúčania zákazníkom ešte pred potrebou servisného zásahu do ich zariadenia, ktoré by predĺžili životnosť ich zariadení a znížili tak počet opráv?

Je to pomerne komplexná otázka. Ak sa bavíme o zariadeniach, ktoré najčastejšie servisujem, odporúčam dodržiavať základné pravidlá: ochrana pred nárazmi (najlepšie je použitie vhodného púzdra, ktoré presahuje displej), ochrana pred vlhkosťou, nenechať akumulátor telefónu „vyšťaviť“ do 0%. Pokojne ho môžete dať nabíjať kedykoľvek, resp. ak má telefón možnosť automatického manažmentu nabíjania (inteligentné nabíjanie), nechajte ho zapnutý. Pre mobilný telefón je najvhodnejšie, keď je akumulátor používaný v 20% - 80% nabitia, vtedy je možné očakávať, že jeho životnosť bez problémov zdvojnásobíte. Ja považujem za pomerne sporné používanie ochranných skiel, keďže naozaj väčšina displejov, ktoré vymieňam, šli „do kytek“ cez hranu a nie pádom priamo na plochu displeja. Navyše je používanie niektorých skiel spojené so zníženým komfortom pri používaní, najmä čo sa týka následnej responzivity dotykovej plochy. Ja mám oveľa radšej ochranné fólie, ktoré sú nepomerne tenšie a istú formu ochrany poskytujú tiež.

Z pohľadu zákazníka - myslíte si, že je zo strany výrobcov vyvinutá dostatočná snaha čo sa týka doporučení, ako sa starať o svoje mobilné zariadenie tak, aby vydržalo čo najdlhšie?

Otázka znie, čo si mám predstaviť pod snahou zo strany výrobcu. Ak sa bavíme o tom, že či je to uvedené v návode na použitie v krabičke telefónu, priznám sa, že som sa s tým zatiaľ nestretol. Navyše sa obávam, že motiváciou výrobcu nebude snaha, aby zariadenie vydržalo čo najdlhšie. Žiaľ.

Z pohľadu servisného technika -  aké sú reálne šance a možnosti v lepšej opraviteľnosti spotrebnej techniky - konkrétne mobilných telefónov a na aké najväčšie prekážky narážate pri opravách?

Ak sa bavíme o lepšej opraviteľnosti, v ostatnom čase sa to skôr zhoršuje. Aj keď rôzni výrobcovia ohlasujú, že klient si bude môcť napr. displej vymeniť sám, nepredpokladám, že sa tak stane, navyše výmena akumulátora alebo displeja nie je triviálna záležitosť. Ja veľmi podporujem domácich DIY kutilov, ktorí si zoberú starší telefón, opravia ho a napríklad posunú deťom, babke, dedkovi. Prekážky pribúdajú. Kým pred piatimi rokmi bolo možné vymeniť displej, akumulátor alebo iné príslušenstvo relatívne bez problémov, dnes to vôbec nie je jednoduché, dokonca aj keď použijete originálny diel. Bežne sa stáva, že po výmene za originálny diel telefón vypisuje hlášku, že nie je schopný overiť autenticitu dielu, resp. prestanú fungovať isté funkcie telefónu – čítačka odtlačkov prstov pod displejom, true tone, ochrana pred modrým svetlom a podobne. Telefón Vám teda bude fungovať, avšak niektoré z funkcií sa stanú nedostupnými. A to aj v prípade, že pomocou špeciálneho zariadenia priradíte novému dielu rovnaké výrobné číslo aké mal poškodený kus. Podobne sa po výmene akumulátora stane, že zrazu stratíte možnosť inteligentného nabíjania alebo nemáte prístup k funckií zdravie akumulátora. Významne by aj pomohlo, keby bolo možné mať prístup k servisným manuálom alebo aspoň základnej schéme zariadenia. Toto je oficiálnou cestou väčšinou veľmi náročné, takmer nemožné.

Prístup zo strany výrobcov - vieme, že v EU ale aj celosvetovo sa začína vytvárať tlak na výrobcov, myslíte si, že nastal nejaký progres z tejto strany smerom k zákazníkovi za posledné roky, alebo sa jedná z ich strany iba o naťahovanie času?

V tejto otázke vidím viacero rovín. Ak sa bavíme o nabíjacom konektore, EU sa snaží o zjednotenie nabíjacieho konektoru, pravdepodobne sa bavíme o USB-C, ktorý sa osvedčil, je „obojstranný“, má výbornú životnosť a aktuálna verzia je vhodná na nabíjanie pri vysokých výkonoch – až 100W. Obávam sa však, že sa niektorí výrobcovia postavia k tejto problematike tak, že nabíjanie bude možné len bezdrôtovo. Opäť budú ťahať za kratší koniec spotrebitelia, keďže bezdrôtové nabíjanie je menej efektívne, dochádza k vyššiemu ohrievaniu zariadenia, čo opäť skracuje životnosť akumulátorov. Čo sa týka samotných opráv, tieto sú z roka na rok náročnejšie, vidíme však už prvé lastovičky. Z veľkých výrobcov s tým začal Samsung, ktorý v lete 2022 uvedie tzv. Self-Repair Program, ktorý pripravil v spolupráci s iFixit. Problémom je, že bude dostupný len pre rodinu dvoch modelov telefónov (S20 a S21) a jeden model tabletov (S7+). Podľa dostupných informácií však vôbec nebude možné vymeniť akumulátor, čo je veľká škoda. Argumentom je, že ide o „nebezpečnú“ opravu.

Ako to vidíte s dostupnosťou jednotlivých komponentov potrebných pre opravy na slovenskom trhu a aká je ich kvalita? Zhruba koľko percent opravovaných zariadení skončilo v elektro odpade z dôvodu nedostupnosti dielu?

Čo sa kvality týka, nie je to jednoduché hodnotiť. Chcelo by to asi komplexnejšie dáta, nie len od jedného servisáka. ???? Moja skúsenosť je vo všeobecnosti s dielmi od lokálnych predajcov dobrá. Odhadujem, že približne 5% dielov je takých, ktoré sú nejako poškodené. Najčastejšie sa vyskytuje chyba s dotykovou plochou a to najmä pri refurbished dieloch Apple. Ide o originálne diely, ktoré boli uvedené do pôvodného stavu (tzv. factory refurbished). Ak sa bavíme o OEM dieloch, tam badám paradoxne nižšiu poruchovosť. Originálne diely od iných výrobcov sú väčšinou bezchybné. Niektorí predajcovia začali predávané diely triediť, dostupné sú diely „základné“ (napr. TFT displej namiesto OLED), „stredné“ (zvyčajne menšie rozlíšenie) a „prémiové“, ktoré sú na nerozoznanie od originálu. Zariadení, pri ktorých nebolo možné zohnať diel je skutočne veľmi málo. Ak sa diel nedal zohnať na Slovensku alebo v ČR, som ochotný namontovať aj diel z Aliexpresu, tam si však diel musí zabezpečiť zákazník sám. Ak sa niečo neopravuje, zvyčajne je to z dôvodu nerentability. Mnohé, prevažne rôzne zahnuté, displeje majú tak vysokú cenovku, ži si klient radšej kúpi jazdenku na bazoši. Ak zariadenie likvidujem ja, ide do elektroodpadu, ak zákazník, nemám žiaľ prehľad, že čo sa s ním stane. ☹ Podľa dostupných informácií bolo v roku 2019 cca. 700 miliónov funkčných telefónov v zásuvkách európskych spotrebiteľov. Bavíme sa o obrovskom množstve surovín – približne 14 920 000 kg zlata, striebra, medi, paládia, kobaltu a lítia v hodnote viac ako 1 000 000 000 €. Z tých 700 miliónov telefónov by sa dalo vyrobiť približne 627 miliónov zariadení.

Spoločnosť Apple medzičasom avizovala určitý systém (zatiaľ v USA) v ktorom sprístupní určité diely, nástroje a servisnú dokumentáciu pre svoje zariadenia. Je to dobrý krok? Čo za tým všetkým vidíte vy ako servisný technik za predpokladu, ak by sa to ujalo aj u nás?

Spoločnosť Apple svoj servisný program už v USA spustila, aktuálne sú dostupné diely od iPhone SE (3rd) vyššie, vrátane akumulátora. Zaujímavosťou je, že okrem návodov nájdete na stránke aj možnosť objednávky vybavenia, prostredníctvom ktorého viete telefón rozobrať a to sa nebavíme len o skrutkovačoch ale aj vyhrievacej podložke, resp. lise na osadenie displeja. Som zvedavý, kedy sa program rozšíri aj do EU. Vybavenie si je možné dokonca prenajať na 7 dní, cena vôbec nie je zlá, vyjde to na 49$. Ako servisný technik za tým nevidím vlastne nič, mnoho klientov sa do podobnej opravy nepustí, telefón tak či onak prinesie do servisu. Ak to niekto zvládne doma, vlastne budem aj rád. Ja si ešte pamätám dobu, kedy sa napr. defekty na bicykloch opravovali pred panelákom a poľnohospodár si závady vedel opraviť priamo na poli. Keď sa dnes bavím so svokrom, ktorý má v práci „katery“, operátor si o prípadnom pokuse o opravu môže nechať zájsť chuť. Ak sa bavíme o nákladoch na opravu, nemyslím si, že to bude pre koncového klienta významne výhodnejšie, rozhodne mu však ostane príjemný pocit. Horšie to bude s nevydarenými opravami, tam z toho servisy môžu paradoxne profitovať. Totiž, opravovať opravované je častokrát nákladnejšie ako bežná výmena. Uvidím, fandím však každému, kto sa do opravy sám pustí.

Ako vnímate medziročne zvyšovanú integráciu zariadení a ako si myslíte, že o bude s ich opraviteľnosťou?

Nemám pocit, že by sa to nejako významne menilo. Teda ak sa bavíme o ostatných 3 rokoch. V dávnejšej minulosti sa telefóny dali jednoduchšie rozobrať, neboli zlepené, používali sa skrutky, resp. boli „scvakané“. Vzhľadom na to, že veľkosť telefónov rastie, nie je nutná nejaká významnejšia integrácia, už teraz je mnoho vecí bežne neopraviteľných. Ak sa rozhodnete, že na telefóne vymeníte napr. zvukový čip, je to možné, je to však pomerne špecializovaná procedúra, navyše s neistým výsledkom. Výrobca totiž pri osádzaní používa určitý teplotný profil, súčiastku vystavujete opakovanému teplotnému stresu – pri ohrievaní aj chladnutí, obdobné opravy robím, nemám ich však na dennom poriadku. Ak však ide o niečo extrémne špeciálne, rád odkážem klienta na vyššie pracovisko, najmä sa snažím o to, aby som ďalšiemu servisákovi nespôsobil zbytočné vrásky na čele. Niektoré predošlé pokusy o opravu, ktoré ku mne prídu, sú žiaľ nezachrániteľné. Často sa v záujme šetrenia peňazí/priestoru použije modul, ktorý je kompletne osadený na tzv. flexe. Aj tam sú nejaké opravy možné, je to však zas iným spôsobom náročné.

Aký je váš celkový pohľad na opravy za obdobie trvania vašej praxe a aké odporúčania máte na záver pre nás - používateľov?

Ak sa bavíme o praxi, kedy prebehli moje prvé opravy (podotýkam, že to bola neprofesionálna prax), v minulosti sme menili klasické kondíky, tranzistory, rezistory, diódy, prestriekali nejaké potenciometre kontoxom, ak sa už menili klasické 14 nožičkové integráče alebo mikroprocesor (teda skôr makroprocesor ????) MHB8080 v púzdre DIP40, považovalo sa to za sofistikovanú opravu. Ak sa rozhodnem dnes, že vymením integrovaný obvod, bežne má 144 „nožičiek“ na ploche 6x6 mm, ide o naozaj špecializovanú opravu. Vyžaduje si to nepomerne drahšie vybavenie ako je binokulár alebo mikroskop, vyhrievacia podložka, špeciálna spájkovačka, rôzna chémia a podobne.

Ak sa mám vyjadriť k odporúčaniam, dávajte si na telefóny pozor. Nevystavujte ich vlhkosti (aj keď sú „vodotesné“), nárazom a vysokej teplote. Najlepšie pre telefón urobíte, ak ho budete nosiť v ochrannom obale, ktorého hrany prevyšujú displej, nebudete akumulátor vybíjať do 0%. Lítium-iónový akumulátor sa najlepšie cíti medzi 20 a 80%. Ak má 93% nedávajte ho zbytočne na nabíjačku a keď už sa dostane pod 20%, navštívte nabíjačku čo najskôr. Ak sa však už vypne, nezapínajte ho a nežmýkajte z neho „maximum“, samozrejme ak nie ste v nebezpečenstve. Mriežky slúchadla a mikrofónu si zaslúžia občasné (raz za 3-6 mesiacov) prebehnutie najjemnejšou zubnou kefkou, pokojne použite čistý izopropanol – kefku však naozaj len navlhčite, žiadne excesívne zmáčanie nemá zmysel. Ak sa vám zdá, že nabíjací konektor na svoje miesto nezapadne (ide gumovo), je čas na jeho vyčistenie. Nepoužívajte však žiadne kovové predmety, najlepšie bude plastové špáradlo. Návodov na internete je veľa. Ak si však myslíte, že to nie je nič pre vás, pokojne kontaktujte opravára. Prevencia je významne lacnejšia ako následná výmena. A ešte jedna rada na záver: utopený telefón nepatrí do ryže, patrí do rúk opravára. Ja za utopený telefón považujem každý, ktorý sa ocitne pod hladinou, hoci len na niekoľko sekúnd. Vypnite ho a zoberte do servisu, bude to v konečnom dôsledku určite lacnejšie.

Ďakujeme za rozhovor