Ako postupne zisťujem, tak prevažná väčšina začiatočníkov nevie, čo znamenajú dB udávané ako údaj, ktorý sa udáva pri zisku antén. Koluje mnoho rôznych zaručených správ, avšak bohužiaľ nepresných, alebo úplne nepravdivých. To pramení aj z nepresne podaného vysvetlenia najmä v rôznych kurzoch, ale aj na internete. Aj nám bolo v kurze, na ktorom som sa zúčastnil, vysvetľované, že zisk antény 10dB nám dá desaťnásobok vyžiareného výkonu oproti elektrickému výkonu stanice. To je síce pravda, ale mnohí si z tohto vysvetlenia odvodia úplne zlý postup pri výpočtoch zisku. Ono ten desaťnásobok pri 10 dB je len súhra náhod, a NEDÁ sa od neho odvodzovať, že stačí násobiť výkon stanice decibelmi zisku. Skutočnosť je však úplne iná.

Decibel (Decibel (dB), teda jedna desatina belu, bol zavedený v roku 1922 na počesť vynálezcu telefónu Alexandra Grahama Bella) je pomerová jednotka, a vychádza z logaritmov, čo sú výpočty hodné vedeckej kalkulačky, ale nateraz sa im tu úspešne vyhneme. Pre bežnú prax postačí, ak si zapamätáme, že každé 3dB zisku predstavujú dvojnásobok predchádzajúceho výkonu. Ak teda máme zisk udávaný 3dB, anténa vyžiari dvojnásobok výkonu, akým je napájaná. Pokiaľ si teda vystačíme s týmto najjednoduchším postupom po 3 dB, budeme vyžiarený výkon počítať tak, ako v tabuľke:

Pokiaľ si nevystačíme s výpočtami po 3 dB, bude to už trošku zložitejšie, ale aj tak to určite zvládnete. Teraz si zapamätajte, že každý ďalší 1 dB zisku je 1,26 násobok predchádzajúceho výkonu. Ak teda budeme mať zisk 1 dB, budeme výkon stanice násobiť koeficientom 1,26^x. Teda ak bude zisk napríklad 4 dB, budeme výkon násobiť 4x hodnotou 1,26: PMPO=PEPx1,26x1,26x1,26x1,26, teda x1,26⁴. Opäť sa pozrime pre príklad do tabuľky:

Keď sa pozriete na obe tabuľky a porovnáte si výpočty pri ziskoch 3, 6, a 9 dB, zistíte, že v oboch tabuľkách výsledky súhlasia, a teda sú oba výpočty správne. Je len preto na vás, ktorý z týchto systémov použijete v praxi. Rovnako tak môžete vidieť, že aj v úvode popisovaný zisk 10 dB je zhodou náhod skutočne 10-násobok.

Ďalšou "lahôdkou" sú zisky antén udávané ich predajcami, či výrobcami. Tu sa môžeme stretnúť s dvoma rôznymi hodnotami, a to dBi a dBd. Vždy ide o hodnoty zisku vztiahnuté voči nejakej referenčnej anténe. Pri hodnote dBd sa jedná o zisk vztiahnutý k polvlnnému dipólu, ktorého zisk je vždy 0 dBd. Pokiaľ je zisk udávaný v dBi, je vztiahnutý k neexistujúcemu "izotropnému" žiariču, ktorým je nekonečne malý bod, vyžarujúci všetkými smermi (guľová vyžarovacia charakteristika). Zisk v dBi je VŽDY o 2,14 dB vyšší, než zisk udávaný v dBd, alebo 2,14 dBi = 0 dBd. To často mnohí výrobcovia, či predajcovia zneužívajú a zisk udávajú v dBi, pretože tento zisk je číselne  vyšší, než zisk udávaný v dBd a neznalí sa takto nechajú nalákať práve vyšším číslom. Vás však v praxi bude vždy zaujímať zisk voči polvlnnému dipólu, alebo dBd, ktorý má, ako sme si už povedali, zisk 0 dB.

Zdroj : Preložené a redakčne upravené z českého originálu "Anténní počty s decibely"